Katarzia: Vízia v hudbe. Každý je zodpovený za to, čo vyrobí, rovnako ako za to, akých má fanúšikov

Rok 2020 priniesol jedinečnú príležitosť, ako nielen zhodnotiť celkový chod hudobného priemyslu a kultúry, ale aj introspektívne nahliadnuť na vlastné ciele a sny a zamyslieť sa nad potrebou naplniť ich.

Pandémiu považujem za decentú pripomienku akcelerujúcej klimatickej krízy, ktorú sme ešte nezačali brať dostatočne vážne.

„Nerůst“ som si prepožičala z ekonomickej terminológie a skúsim ho aplikovať do hudobných plánov na rok 2021.

Čtěte také

Psychoterapeut Michal Mynář: Vize pro duši. Už si nemůžeme dovolit být pohodlní a nepečovat o vztahy

Tiež sa snažím o rast. Pracujem aj na tom, aby sa zvýšil počet poslucháčov a divákov a tým pádom príde na koncerty viac ľudí, než chodí a zarobí sa viac peňazí, ktoré sa budú dať ďalej investovať do hudby.

Uvedomila som si, že som odišla od pôvodného jadra toho, prečo vlastne robím pesničky. Začínala som kvôli tomu, že boli pre mňa terapeutické a napĺňalo ma ich zdieľanie s ostatnými.

No a tam by som sa chcela vrátiť. Na chvíľu sa nesnažiť o žiaden rast počtu ľudí, ktorí pochopia, o čom v textoch hovorím. Našla som ich už dosť.

To čo mám, mi stačí

Bolo by fajn infiltrovať anti-konzumerizmus do vlastých vízií. Ešte viac sa tým vymedziť z fungujúceho modelu, v ktorom niektorí umelci fungujú ako produkt na naplnenie mainstreamových požiadaviek.

Rovnako sa mi už nechce hrať na peknú ženu, ktorá si vydobíja pozornosť potenciálnych poslucháčov charizmou a výstredným kostýmčekom.

Nechcem viac, ako mám. To čo mám, mi stačí.

Čtěte také

Aktivistka Lucie Smolková: Vize pro klima. Nemáme jistotu, jaký bude svět a jestli v něm bude k žití

Pokúsim sa urobiť nejaký finančný plán, v ktorom budem aspoň jednu tretinu odkladať a šetriť na ďalšie náklady spojené s nahrávaním hudby a koncertmi, čo som doteraz nerobila a trochu sa mi to vypomstilo. Určité percento z každej faktúry by som chcela vyhradiť na pomoc konkrétnej organizácii, ktorá sa venuje ľudským právam, alebo klimatickej kríze.

Minulý rok priniesol rôzne zmeny, jednou z nich je aj vyššia miera úcty k tomu, že môžme robiť to, čo nás baví.

Nič nie je také samozrejmé, ako vyzerá a úspech motivuje. Ale čo bolo hlavnou motiváciou vzniku umenia? Ani sláva, ani peniaze, ani spoločenská prestíž.

Tento rok sme dúfam posledný krát vytlačili CD-čká. Myslím si, že ich éra sa končí a tým pádom môžem oprostiť svet od ďaľšieho kusu plastu a papiera.

Ale čo s vinylmi? Sú výraznou časťou príjmu a sú znova cool, pretože zaznamenaný zvuk je možné na platniach preniesť v najvyššej kvalite. Aj keď sa zabalí do recyklovateľného obalu z kukurice, vinyl je stále PVC a pri pokusoch urobiť ho organickejším sa kvalita zvuku vytratí.

Tým, že zadávame do výroby produkty ako vinyly a merch, by som chcela mať aspoň trochu čistejšie svedomie v tom, že neprispievam k apokalypse. Napríklad pri výrobe tričiek mi príde už samozrejmé, že by mali byť z ekologických materiálov a všetky produkty by mali byť ohľaduplné voči planéte.

Každý je zodpovený za to, čo vyrobí, rovnako ako za to, akých má fanúšikov.

Budúcnosť live streamingu

Organizátori a umelci sa naučili digitalizovať koncerty live streamingami a robiť jednoduché záznamy. To sa nám do budúcnosti určite zíde. Koncert bude možné za menšiu cenu vstupenky streamovať pre tých, ktorí nemohli prísť, alebo sa nezmestili do sály.

Hudobná komunita a odbory

Čo sa týka hudobnej komunity, naučili sme sa držať spolu, ale vyšlo najavo aj to, že sa vieme aj vrámci kultúry poriadne nenávidieť a že aj v kultúre existuje vysoká miera nekultúrnosti. U nás vzniklo niečo ako „odbory“, facebooková stránka Hudobná únia Slovenska, kde niekoľko aktívnych manažérov a hudobníkov komunikovalo s ľuďmi z kultúrnej obce a delegovali požiadavky na vládu. Niečo sa im podarilo, niečo nie. Ale odbory nám zostali a vieme sa konečne aspoň trochu organizovať.

Muzikant sa skôr či neskôr stáva verejnou osobou a pre mnohých mladých ľudí inšpiráciou a vzorom, aj ak by nechcel. 

Čtěte také

Novinář Petr Fischer: Vize pro globální svět. Věřit nadále osvícenství je nejméně utopistická utopie

Predtým som tvrdila, že umelec môže byť angažovaný, ale aj nemusí. Dnes si myslím, že umelec je povinný nebyť reprezentovaný len svoju sexy fotkou. S mocou slova a silou privilegovanosti, ktorú získava slávou, by sa mal byť informovaný o tom, čo sa okolo neho deje a byť príkladom v snahe zmeniť niečo k lepšiemu.

Ale to neznamená, že má uveriť tomu, že je kazateľ a mesiáš.

Zlaté časy sú na obzore, odkedy Twitter a Facebook zrušil účet Donaldovi Trumpovi. Alebo rapperke Luise, ktorá napísala na svoj twitter, že „ženy by mali držať hubu“.

A tak sa možno v blízkej dobe dožijeme internetovej etiky a bude možné zrušiť aj hejterské komentáre a agresívnych trollov. Dovolila by som si citovať úryvok z knihy Mistrovství bez úsilí od Kennyho Wernera, ale musíte odpustiť moju češtinu.

„V těžkých časech hudba nikdy neumírá, ale naopak vzkvétá. V temných obdobích vyvěrá na povrch pravá esence toho, co hudba může nabídnout. Hudba, která dává lidem sílu vyrovnat se se zvěrstvy, píseň, která dokáže vyjádřit naši bolest, tanec, který promlouvá o naší touze, poezie, která nám poskytne okamžik spočinutí nebo nás vyburcuje ke vzpouře – zde dochází umění pravého naplnění.“

Poslechněte si esej v podání autorky.