Opatrenia proti kríze

Prvé návrhy vlády už schvaľuje parlament v tzv. skrátenom legislatívnom režime. Týkajú sa hlavne zavedenia nových príspevkov respektíve nových podmienok pre ich poskytovanie na udržanie zamestnanosti. Na príspevky budú mať od budúceho mesiaca zákonný nárok nielen zamestnávatelia, ale aj zamestnanci či živnostníci, samozrejme, po splnení podmienok.

V balíku opatrení ide spolu o päť budúcich príspevkov štátu. Prvým je príspevok na udržanie zamestnanosti. Štát bude platiť zamestnávateľovi, ktorý nebude prepúšťať ľudí, pričom im ale môže znížiť pracovný čas za každého zamestnanca preddavok na poistné na zdravotné a sociálne poistenie a tiež príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Ďalším príspevkom je platba štátu za novovytvorené pracovné miesto. V takomto prípade bude štát zamestnávateľovi vyplácať príspevok pokiaľ zamestná osobu, ktorá bola najmenej tri mesiace registrovaná ako nezamestnaná a vytvorené pracovné miesto udrží najmenej 12 mesiacov.

Tretím opatrením bude príspevok ku mzde zamestnanca. Štvrtým podpora tým, ktorí začnú sami podnikať ako živnostníci. Podpora štátu je viazaná tým, že živnosť budú prevádzkovať najmenej dva roky. V takom prípade im bude štát prispievať na platenie zdravotného poistenia v dĺžke 22 mesiacov a sociálneho poistenia počas štyroch mesiacov. Rovnaké podmienky aj príspevky bude štát uhrádzať aj pri piatom opatrení - tým, ktorí budú vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov alebo s nimi budú obchodovať.

Vláda zatiaľ odmieta priamo znížiť dane, urobila to však zatiaľ nepriamo, zvýšením sumy tzv. odpočítateľnej položky, teda sumy z ktorej sa daň neplatí. Kabinet pripravuje aj ďalšie opatrenia, medzi najčerstvejšie patrí garantovanie hypotekárnych úverov. Ľuďom, ktorí prídu o zamestnanie a nedokážu hradiť splátky, má tieto odkúpiť vládna agentúra a platiť ich za nich. S pôvodnými dlžníkmi by uzatvorila osobitnú zmluvu a nechala ich ďalej v byte či dome bývať. Tento návrh kritizujú viacerí ekonómovia jednak preto, lebo sa dotkne iba istej časti ľudí, pritom ani nie tých najviac odkázaných či sociálne najslabších, pretože takým banky úver ani neposkytli. Po druhé preto, lebo takáto garancia zo strany štátu by mohla podľa nich spôsobiť, že sa banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov prestanú správať tak opatrne ako doteraz.

V politickej rovine zostáva aj pri hospodárskej kríze na Slovensku všetko po starom. Koalično-opozičné spory pretrvávajú aj ďalej, koalícia odmieta čo i len diskutovať o návrhoch opozície ako riešiť krízu. Opozícia pritom navrhuje aj veci, s ktorými sa vládna koalícia bude nútená skôr či neskôr vysporiadať. Napríklad otvorenie štátneho rozpočtu na tento rok, pretože tak príjmové čísla ako aj naplánovaný deficit už jednoducho neplatia. Opozícia presadzuje prijatie hlavne celoplošných riešení, teda takých, ktoré sa dotknú každého, a nie len vybraných vrstiev obyvateľstva. Napríklad zníženie daní a odvodov či otvorenie Zákonníka práce, ktorý dnes zamestnávateľov v oblasti zamestnávania pracovníkov výrazne obmedzuje.

Isto, nie je možné sa domnievať, že na Slovensku by v súvislosti s krízou prišlo k zhode medzi koalíciou a opozíciou. Tak tomu nie je v žiadnej krajine, napokon, zodpovednosť za výkon moci nesie koalícia. Mám dôvod si myslieť, že problémom krajiny - a vlády Roberta Fica - je však to, že v podstate a z princípu odmieta akúkoľvek komunikáciu s opozíciou, aj v prípade hľadania protikrízových riešení. Samozrejme, nemožno od nej žiadať, aby si ich aj osvojila, ale aspoň vypočuť by si ich mohla a mala. Je totiž krátkozraké až neuveriteľné, keď vládna koalícia nerozumie ani len tomu, že ignorovaním opozície a pohŕdaním ňou môže poškodiť iba sama seba a nikoho iného.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .