Slovenské ÁNO euroústave

A to aj napriek tomu, že na schválenie euroústavy bolo potrebných najmenej 90 hlasov poslancov, teda tzv. ústavná väčšina. A tá sa v žiadnom viacfarebnom parlamente nehľadá ľahko. V slovenskom parlamente je naviac rozloženie politických síl veľmi rozmanité. Vládnu koalíciu podporujú štyri strany, opozíciu tvoria tri strany a viac ako pätina poslancov je nezávislých. Hlavný priesečník schválenia textu euroústavy však išiel cez tri vládne vládne strany a dve opozičné. Jedna vládna a jedna opozičná strana za euroústavu odmietli hlasovať a to hlavne z dôvodu, že euroústavu schvaľoval parlament a nie občania v referende. Treba však dodať, že ani jedna z tejto čudnej ad hoc koalície - kresťanov a komunistov - sa ani nepokúsila reálne referendum vyvolať.

Návrh euroústavy odôvodnil minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Podľa jeho slov jej schválenie je ďalším krokom na ceste zjednotenia Európy. "To, že Európska únia bude mať ústavu, určite prispeje k naplneniu ideí jednotnej Európy," zdôraznil. Minister zahraničných vecí zároveň odmietol, že euroústava zakladá vytvorenie nového superštátu, keď vyhlásil, že Únia zostane úniou suverénnych štátov. Hlavný prínos euroústavy je podľa ministra Kukana "v zjednodušení právneho základu Únie, jasnom rozdelení kompetencií medzi Úniou a členskými štátmi a v zefektívnení rozhodovacích procesov". S úplne opačným názorom hneď po ministrovi zahraničných vecí vystúpil predseda parlamentu. Kresťanský demokrat Pavol Hrušovský hneď v úvode konštatoval, že v návrhu euroústavy vidí nedostatok demokracie, kresťanstva a úprimnosti, a preto bude hlasovať proti jej schváleniu. V prejave ďalej uviedol, že slovenský parlament bude mať nulový vplyv na väčšinu rozhodnutí prijímaných v Bruseli a pripomenul, že ani jedna z požiadaviek, ktoré slovenský parlament požadoval do návrhu euroústavy zaradiť, nebola akceptovaná. Aj podľa predsedu parlamentu hlasovanie za euroústavu znamená hlasovanie za zánik slovenskej zvrchovanosti.

V podobnom duchu vystúpil aj jeho stranícky kolega a predseda poslaneckého klubu kresťanských demokratov, euroústava mení súčasné spoločenstvo štátov na štátny zväzok, presúva moc a berie štátom suverenitu. Euroústave tiež vyčítal, že neobsahuje ani zmienku o Bohu a kresťanských koreňoch Európy: "Ústava zabudla na Boha a bude preto ničiť Európu", vyhlásil zástupca kresťanských demokratov.

K názoru KDH neschváliť euroústavu sa pridali aj komunisti, podľa ktorých zase zriaďuje a predstavuje kapitalistický model s veľkými sociálnymi rozdielmi. Ďalšie tri strany vládnej koalície - SDKÚ, SMK a ANO - ústami svojich predsedov poslaneckých klubov euroústavu podporili. Zástupca SDKÚ vyhlásil, že "euroústava je nástrojom pre lepší život Únie". Zástupca SMK zase, že "vznikla ako kompromis a keď to niekto nechápe, nechápe ani Európsku úniu a podstatu jej fungovania". A zástupca ANO konštatoval, že euroústava nie je zavŕšením politickej centralizácie Európy a nepredstavuje ani hrozbu straty národnej identity".

Zástupca opozičnej a momentálne najobľúbenejšej strany na Slovensku, strany SMER, vyhlásil, že euroústavu odmietajú iba tí, ktorí si skutočnú integráciu Európy neželajú. "Povieme svoje áno boju proti sociálnemu vylúčeniu, povieme svoje áno sociálnej spravodlivosti," zdôraznil vo svojom prejave.

K euroústave vystúpil aj predseda HZDS Vladimír Mečiar, ktorý ako obvykle hovoril síce veľa, ale veľa uceleného toho nepovedal. Podľa neho je však lepšie mať nejaké pravidlá ako žiadne. Vyhlásil, že schválením euroústavy sa dovršuje cesta samostatnosti Slovenska, ktorá sa začala v rokoch 1991-1992. Podľa Mečiara sa Slovensko nemá a nebude ani uzatvárať ani vytvárať v Európe skanzen.

Euroústavu teda slovenský parlament schválil a keď ju podpíše prezident bude aj oficiálne Slovenskom ratifikovaná. Hoci na rokovaní parlamentu zazneli rozdielne názory na jej kvalitu a jednotlivé strany aj rozdielne hlasovali, v jednom sa síce nie verbálne, ale prakticky všetci zhodli - euroústava síce je historickým dokumentom, ale nie je až takým, ktorý by si vyžadoval nejakú zvláštnu úctu či mimoriadnu dôležitosť, prejavenú napríklad rokovaním na osobitnej či slávnostnej schôdzi parlamentu. Naopak, poslanci prerušili rokovanie o euroústave iba preto, aby sa mohli zúčastniť na sneme jednej z viacerých stavovských organizácií miest a obcí. Inými slovami, namiesto európskych záležitostí uprednostnili záležitostí slovenské, namiesto štátnych záujmov, záujmy stranícke, namiesto politiky politikárčenie. Ako každý iný deň.