Rozdielny jazyk

Je priam zarážajúce, že slovenský premiér navštívil Budapešť naposledy v roku 2001. A ešte viac, že maďarský premiér navštívil Bratislavu naposledy v roku 1999. Samozrejme, premiéri sa stretávajú na rôznych rokovaniach kde kade po Európe, ale k oficiálnej návšteve už dlhé roky neprišlo, napriek tomu, že ide o susedné štáty. A to o niečom naozaj vypovedá.

Každá strana si, prirodzene, obhajuje vlastné argumenty. Momentálne Slovensko tvrdí, že čaká na dodanie termínu návštevy z maďarskej strany a viní ju, že nechodí. Premiér Fico aj minister zahraničných vecí Lajčák deklarujú, že sú ochotní rokovať kdekoľvek, kedykoľvek a o čomkoľvek. To je isteže fajn, jediná chyba je, že nerokujú. Maďarsko zrejme nestojí o rokovanie bez akéhokoľvek výsledku, hoci pred schválením zákona o štátnom jazyku na Slovensku by zdvorilostnú návštevu úradnícky premiér Bajnai vydržal. Po schválení zákona však ani on už pravdepodobne nechce strčiť vlastnú hlavu do politickej slučky.

Poukazujú na to viaceré vyhlásenia z Budapešti. Ak proti prijatému zákonu na Slovensku zhodne protestujú Lendvaiovej socialisti aj Orbánov FIDESZ, isto by sa im aktivita premiéra Bajnai nepáčila. To je jasné ako facka, koniec koncov aj preto bola reakcia maďarského ministerstva zahraničných vecí jednoznačná - podľa neho je zákon "znepokojujúci z hľadiska medzinárodného práva vo viacerých bodoch a predstavuje pochybný politický odkaz". Maďarská strana zároveň pripomína, že Slovensko sľúbilo v prípade pochybností Maďarska s ním návrh prediskutovať, napokon sa však spolupráci vyhlo. Aj preto maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že je tiež ochotné rokovať so Slovenskom o čomkoľvek, ale v niektorých princípoch jednoducho nepoľaví.

Slovenská strana zase tvrdí, že novelu zákona o štátnom jazyku treba oddeliť od plánovanej oficiálnej návštevy. A, samozrejme, že zákon je v súlade so všetkými záväzkami, že v žiadnom prípade nenarúša status quo maďarskej menšiny na Slovensku, ale naopak, vylepšuje ho. Aj keď na spochybnenie takéhoto tvrdenia azda postačí skutočnosť, že za zákon hlasovali a sú s ním spokojní poslanci Slovenskej národnej strany. Aj preto, lebo novela zákona okrem iného zavádza pokuty za nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku, ktoré môžu dosiahnuť až sumu 5000 eur. Podľa zákona tiež budú musieť národnostné školy viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne - doteraz museli v slovenskom jazyku vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Novinkou tiež je, že pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent, pričom cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. A o tom, či je text vôbec vhodný na umiestnenie na pomník, teda či vyhovuje, musí dať stavebník ešte pred jeho vystavením posúdiť úradníkom ministerstva kultúry. Úsudok, či po zavedení noviniek pôjde skutočne o vylepšenie postavenia príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, si môže urobiť každý sám. Ja mám dôvod si myslieť, že nie, navyše, tento zákon sa netýka a neobmedzuje iba príslušníkov menšín, ale aj samotného štátotvorného národa, teda Slovákov. Rozdiel medzi nimi je len v tom, že Slováci na to ešte neprišli.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .