Podvod v parlamente

Pretože vôbec nejde iba o obyčajný podpis, ale o podpis, ktorý má veľký význam. Na základe toho, že sa Ján Slota nechal podpísať svojim kolegom, totiž oficiálne vykázal prítomnosť v parlamente, hoci v ňom dva dni nebol. A prítomnosť v parlamente znamená, že poslanec má nárok plat. Ten je v prípade Jána Slotu 108 tisíc korún za mesiac. A o takú sumu je škoda prísť iba preto, lebo sa mu do parlamentu nechcelo prísť. Preto sa so svojim straníckym kolegom Rafajom dohodol, že ho podpíše, účasť tak bude mať potvrdenú a peniaze vyplatené. Uvedené síce nemožno dokázať, ale zverejnené fakty nasvedčujú, že tomu tak bolo. Dokázať sa to nedá z jednoduchej príčiny - predseda parlamentu Pavol Paška odmietol zverejniť záznamy kamier na chodbe parlamentu, ktoré by preukázali, či Ján Slota v inkriminovaných dňoch v parlamente naozaj bol. Urobil iné - opýtal sa ho, či podpis na prezenčnej listine je jeho a keď Slota vyhlásil, že áno, celá záležitosť bola pre predsedu parlamentu uzatvorená. Niektorým ľuďom stačí naozaj iba málo.

Pavol Paška tvrdí, že nemôže podvod vyšetrovať, keďže je predsedom parlamentu, a nie vyšetrovací orgán. Celkom tak to však nie je. Keď už nie Ján Slota, tak potom isto Rafael Rafaj, ktorý ho podpísal, totiž porušil zákon o rokovacom poriadku parlamentu. Ten hovorí o tom, že poslanec je povinný sa každý rokovací deň parlamentu podpísať dva razy - dopoludnia a poobede. Keď sa nepodpíše a jeho účasť nepotvrdí ani výpis z hlasovania a nie je ani ospravedlnený z rokovania, môže mu byť plat buď krátený alebo môže o neho prísť úplne. Záleží od toho, koľko rokovacích dní v mesiaci vynechá.

Mandátový a imunitný výbor má pritom právomoc skúmať a začať disciplinárne stíhanie poslanca aj za porušenie jeho sľubu, v ktorom sa zaviazal zákony dodržiavať. Predseda parlamentu však výbor o začatie konania nepožiadal a samotný výbor sa celou záležitosťou odmietol zaoberať. A hlavne tak zariadil, aby Ján Slota dostal aj za tento mesiac plný plat.

Treba povedať, že poslanec sa môže z rokovania parlamentu kedykoľvek a z hocijakých dôvodov bez akéhokoľvek krátenia platu ospravedlniť a nikto pravdivosť jeho ospravedlnenia neskúma. Na otázku, či nie je potom jednoduchšie sa ospravedlniť ako švindľovať, existuje jednoduchá odpoveď - každé ospravedlnenie je evidované, takže potom by vyšlo oficiálne najavo, ktorý poslanec je takpovediac absentérom a ktorý nie. Čo neznie dobre, aj keď to na Slovensku nemá na voličov vplyv. Je to teda otázka imidžu politika. Oficiálna štatistika, podľa ktorej predseda koaličnej strany Ján Slota nehlasoval 2010 krát a to z celkového počtu 2751 hlasovaní totiž nevypovedá úplne o jeho neprítomnosti v parlamente, keďže poslanec má aj právo sa neprezentovať alebo nehlasovať. Aj keď takúto taktiku využívajú hlavne a už akosi prirodzene opoziční poslanci - v prípade keď sa neprezentujú a vládnych poslancov je v rokovacej sále málo, môžu tak zabrzdiť schválenie zákona či iného uznesenia.

Najlepšie nakoniec - to sú v tomto prípade dva návrhy riešení, ako ďalším podpisovým podvodom poslancov na prezenčnej listine zabrániť. Obidva sú absurdné. Prvým z nich je zapojenie elektroniky - osobitné hlasovanie hlasovacími kartami, ktorým by poslanci potvrdili prítomnosť v parlamente. Druhý je ešte výnimočnejší - upraviť zákon tak, aby priamo zakazoval poslancom podpisovať kolegov. Napokon, v zákone je už zákaz hlasovať za iného poslanca - keďže aj také sa už v slovenskom parlamente stalo - tak prečo by tam nemohol byť aj zákaz podpísať sa za iného.

Mám dôvod si myslieť, že pri úprave zákona by poslanci nemali zabudnúť ani na ďalšie zákazy - aby nemuseli zákon novelizovať často. Napríklad na zákaz počas rokovania spať či rýpať sa v nose.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .