Parlamentné stanovisko

Slovenská vláda je menšinová už dlhší čas a začína jej to už spôsobovať aj isté problémy, keď parlament čoraz častejšie schvaľuje uznesenia, ktoré vládnej koalícii nevyhovujú. Alebo politiku vlády priamo odmietajú, čoho príkladom je odmietnutie parlamentu schváliť návrh zákona o spoplatnení vysokoškolského štúdia. Dzurindov menšinový kabinet vládne iba preto, lebo opozičné strany nie sú schopné sa dohodnúť na spoločnom postupe a čo je ešte dôležitejšie, ani opozícia ako celok nemá k dispozícii väčšinu v parlamente. Zákonodarný zbor je rozbitý a v súčasnosti v ňom pôsobí už 22 tzv. nezávislých poslancov.

K zabezpečeniu väčšiny v parlamente ponúkol premiér Dzurinda niekoľkým z nich písomnú dohodu. Poslanci by sa v nej mali zaviazať k podpore vlády a premiér im za to sľúbil kreslo podpredsedu parlamentu a údajne aj miesto splnomocnenca vlády pre výstavbu diaľníc. Šachové hry v parlamente môže Dzurindova SDKÚ ešte rozohrať aj ponukou na miesta predsedov alebo podpredsedov jednotlivých parlamentných výborov, ktoré má podľa Koaličnej zmluvy právo obsadzovať. Inými slovami - Dzurinda sa usiluje zabezpečiť podporu pre svoj kabinet ústupom z pozícií, ktoré patria výlučne jeho strane. Koaliční partneri nemajú k takémuto postupu námietky. Ich pozícií či už v parlamente alebo vo vláde sa to totiž nedotkne a to, či pridelené miesta pre SDKÚ obsadí Dzurinda vlastnými straníkmi alebo niekým iným ich veľmi nezaujíma. Inými slovami - cudzie nechcú a vlastné si nedajú, čo je slogan, na ktorý má autorské právo nacionalistická Slovenská národná strana. Dnes ho používajú slovenskí demokrati. Tento politický cynizmus zreteľne poukazuje na to, ako hlboko už klesli spôsoby v slovenskej politike ako aj v politike tzv. demokratických strán. Premena opozičných poslancov na poslancov vládnych výmenou za funkcie a iné požitky by mohla slúžiť aj ako učebnicový príklad politickej korupcie, hoci v krajine pod Tatrami sa opäť oficiálne nazýva politický lobbing či dôležito znejúce - zabezpečenie parlamentnej väčšiny.

Nič na tom nemení ani to, že premiér Dzurinda s myšlienkou zmeny pomerov v parlamente pravdepodobne neuspeje. Napokon, výhodnejší je pre neho súčasný stav - hoci koalícia nemá v parlamente väčšinu, ale nemá ju ani opozícia. Kým Dzurinda z titulu premiéra môže pre nezávislých poslancov, v prípade ak podporia vládne návrhy aj čo-to zabezpečiť, opozícia im čo-to môže stále iba sľubovať.

Slovenský parlament sa premenil na obyčajné trhovisko a to tak pre politiku na Slovensku, ako aj normálnych ľudí, nie je naozaj žiadne bingo.