O tom, jaký byl rok 2005 na Slovensku

Najskôr pohľad spoza slovenských hraníc. Krajina pod Tatrami je nepochybne vnímaná ako úspešná. Jej zahraničné aj ekonomické úspechy sú neodškriepiteľné. Slovensko je už zapísaným hráčom európskej i svetovej úrovne, samozrejme, s postavením priamo úmerným svojej veľkosti. Reformy, v ktorých v roku 2005 vláda Mikuláša Dzurindu pokračovala, boli nielen rukolapné, ale aj potrebné. A treba uznať, že väčšina z nich bola aj dobre naštartovaná. Najviac "rozbabraná" zostala reforma zdravotníctva a keďže sa týka naozaj všetkých ľudí - bez rozdielu veku i pohlavia - je to aj najviditeľnejšie. Úplne stroskotala reforma školstva - ktorá sa neuskutočnila vôbec. Napriek tomu, a hlavne preto, lebo sa do reforiem pustila, je vláda Mikuláša Dzurindu z vonkajšieho pohľadu právom zapísaná ako vláda reformná.

Z pohľadu vnútra krajiny zostáva otázne, či vláda a parlament nemohli pri realizácii reforiem postupovať aj inak. Premyslenejšie a nie egoistickejšie. Stabilnejšie a nie komplikovanejšie. Inými slovami, vláda aj parlament sa do reforiem pustili zhurta, bez ohľadu a analýz na ich dôsledky. Výsledkom je následné tzv. "dolaďovanie" reforiem, ktoré čaká Slovensko podľa premiéra Dzurindu aj budúci rok. Ešte inak, vláda aj parlament boli po spustení reforiem nútení neustále odstraňovať ich chyby, ktorých sa dopustili pri navrhovaní a schvaľovaní príslušných zákonov. Prirodzene, dopady reforiem sa nedajú presne vypočítať, ale častokrát sa napríklad ukázalo, že viaceré pripomienky opozície pri schvaľovaní reformných zákonov boli dobré, a nie zlé. Ale vláda aj parlament ich uznali až potom, keď sa nedostatky ukázali v praxi. Samozrejme, neustále zmeny zákonov a pravidiel nemohli a ani nepriniesli žiadanú stabilitu - tak pre úradníkov, vykonávajúcich tieto zmeny, ako ani pre ľudí, ktorých sa týkali. Len čo sa totiž prispôsobili novým pravidlám, už na ich čakali ďalšie zmeny. Nepochybne však ide o vládu reformnú a z toho predmetu jej patrí na ročnom vysvedčení známka výborná.

Iná je otázka ceny, za ktorú dokázala tieto reformy prijímať. Opäť najskôr pohľad zvonka. Slovensko aj s jeho inštitúciami je považované za demokratickú krajinu. Pohľad zvnútra až taký automatický nie je. Pochybností o demokratickom spôsobe vládnutia pribúdajú. Vyvolávajú ich viaceré okolnosti - nielen podozrenia z korupcie a klientelizmu, za ktoré sa v roku 2005 ocitlo viacero politikov na celoslovenskej, ale i regionálnej úrovni aj pred súdom. Hlavnú pochybnosť vyvoláva otázka legitimity vlády.

Dzurindova vláda v roku 2005 totiž narušila doterajší systém parlamentnej demokracie. Ten spočíva v tom, že politické strany dostávajú vo vzájomnej súťaži legitimitu vo voľbách, po ktorých vytvárajú vládu. A na základe jej programového vyhlásenia následne vláda získava legitimitu od parlamentu, vyjadrenú vyslovením dôvery. Mám dôvod si myslieť, že takúto vládu od jesene roku 2005 Slovensko nemá. Jej členmi sú totiž aj ľudia, ktorí nereprezentujú žiadnu politickú stranu, tobôž takú, ktorá by prešla volebným sitom, a neosvojila si ich ani žiadna z troch vládnych strán. Ide o troch ministrov Dzurindovej vlády - hospodárstva, kultúry a zdravotníctva. Isto, členovia vlády sa počas volebného obdobia môžu meniť a aj sa menia z rôznych príčin. Žiadať po každej takejto zmene parlament o vyslovenie dôvery by bolo zbytočné. S výnimkou prípadu, kedy sa od základov mení zloženie vlády aj politická príslušnosť jej členov. A to je práve slovenský prípad, keď za tromi ministrami nestojí žiadna politická strana, takže vlastne nikomu za svoju činnosť nezodpovedajú. Ani voličom, ani politickej strane.

Jednoducho povedané, vo vláde sa zmenili politické pomery takým spôsobom, ktoré viditeľne spochybňujú jej legitimitu. Predseda vlády si však netrúfa požiadať parlament o dôveru, pretože by riskoval, že ju nedostane. A naopak, parlament nemá silu na to, aby niektorého člena vlády odvolal - Dzurindova menšinová vláda doteraz vždy našla účinné prostriedky, ktorými dokázala presvedčiť nezávislých poslancov, aby za pád vlády alebo jej člena nehlasovali. Posledný z nich bol zverejnený iba nedávno - ide o nahrávku skrytou kamerou poslankyne Henzélyovej, v ktorej povedala, že za "správne"P hlasovanie jej bola ponúknutá rekonštrukcia jej domu. Z demokracie tak patrí Dzurindovej vláde za rok 2005 na vysvedčení nedostatočná.

Výborná a nedostatočná známka znamená v priemere dobrú. Matematika nepustí, takže rok 2005 treba na Slovensku hodnotiť ako dobrý. A keďže patrím k tým, ktorí považujú spôsoby vládnutia za prinajmenšom rovnako dôležité ako výsledky, je dobré, že rok 2005 už končí.