Nič sa nestalo

Najskôr však oficiálne stanovisko Slovenskej republiky, prezentované ministerstvom zahraničných vecí: ministerstvo zahraničných vecí rešpektuje vôľu írskych občanov, ktorí v referende odmietli Lisabonskú zmluvu. Európska únia však Lisabonskú zmluvu potrebuje, preto Slovensko vyzýva na pokračovanie ratifikačného procesu. "Očakávame, že Európska rada posúdi situáciu na základe informácií Írska a slovinského predsedníctva v únii a rozhodne o ďalšom postupe," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

Z krajiny pod Tatrami je zároveň aj jediný pokus o náčrt riešenia v budúcnosti. Verejnosti aj politickým predstaviteľom je totiž už Lisabonská zmluva takpovediac ukradnutá. S malými výnimkami, prevažne z radov politológov, sa už ňou nikto nezaoberá ani o jej ďalší osud nezaujíma. Hoci je potrebné povedať, že aj politológovia situácii vidia rôzne.

Podľa politológa Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka znamená výsledok írskeho referenda odmietnutie veľmi kompromisného variantu, ktorý by zjednodušil zmluvnú základňu úniu a vytváral možnosť efektívnejšieho mechanizmu. Vráti sa tak opäť obdobie určitej stagnácie európskej integrácie. Z psychologického hľadiska odmietnutie zmluvy znamená obmedzenie akcieschopnosti únie a je to negatívny signál aj navonok, že sa únia nevie dohodnúť na vlastných pravidlách fungovania, konštatoval Marušiak. Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík zase povedal, že teraz bude kľúčové hľadanie politického a právneho riešenia pre prípadné opakované referendum v Írsku. Ak má byť druhé referendum úspešné, tak politická aj právna dohoda s Írskom musí obsahovať isté ústupky, ktoré budú zrozumiteľne odprezentované vo vzťahu k írskym voličom. Podľa Bilčíka sa však ani v Írsku sa nedá opakovať scenár typu raz neschválite, nabudúce schválite. Hľadanie riešenia pritom podľa neho určite potrvá nejaký čas, čím sa odiali vstup zmluvy do platnosti.

Vyhlásenia politikov boli ako obvykle maľované straníckymi farbami. Kresťanskí demokrati, ktorí ako jediná parlamentná strana Lisabonskú zmluvu otvorene odmietali konštatovali, že Íri sa prejavili ako sebavedomý európsky národ, ktorý sa nebojí brániť vlastné národnoštátne záujmy. Predstavitelia ostatných strán aj prezident Ivan Gašparovič zhodne konštatovali, že ide síce o nepríjemnosť, ale takpovediac - čo už oni s tým majú teraz spoločné?

Prirodzene, najviac sa čakalo, čo na neschválenie zmluvy povie predseda vlády Robert Fico. Ten oznámil, že pre neho sú dôležitejšie ceny potravín a ropy ako vnútorné pravidlá usporiadania Európskej únie. Vyhlásil, že rešpektuje vôľu írskych voličov vyjadrenú v referende, ale nič také vážne sa nestalo. Lisabon je nepríjemný, ale život ide ďalej. Podľa neho by nebolo dobré, keby výsledok írskeho referenda "zatienil podstatne dôležitejšiu tému pre EÚ, a to je svetová kríza, pokiaľ ide o ceny potravín a ropy".

Je pravdou, že pred niekoľkými mesiacmi - pred schvaľovaním Lisabonskej zmluvy v slovenskom parlamente - bol slovník premiéra Fica iný. "Viete si predstaviť, že parlament neratifikuje Európsku reformnú zmluvu? Spôsobilo by to, že sa nemôžeme ani len ukázať na oči Európe, nieto ešte niekomu inému," vyhlásil. A podpredseda jeho strany Smer a zároveň predseda parlamentu Pavol Paška hrozil tým, že keď zmluva nebude schválená, budú si musieť ľudia na Slovensku vybavovať dva pasy.

Mám dôvod si myslieť, ak takéto a podobné konanie politikov - vrátane predsedu vlády - je iba účelové, ale nie aj správne. V súvislosti s Lisabonskou zmluvou pripomenulo, že slovenskí politici zostávajú úzko provinční, ale nie aj európsky. A že stranícka košeľa je bližšie ako európsky kabát. A že eurofondy nesmrdia. A tak ďalej a tak podobne.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .