Kríza na konci, riešenie na začiatku

Krajina bola bez dodávok plynu dvanásť dní. Veľké podniky museli zastaviť výrobu a plyn mohli spotrebovávať len na udržanie chodu podniku, ale nie výrobu tovaru. Od začiatku tohto týždňa bol núdzový regulačný stupeň zrušený, keďže z Českej republiky začal tiecť plyn vôbec po prvý raz v histórii opačným smerom - zo západu na východ. O dva dni neskôr na Slovensko už dorazil ruský plyn aj z východu, keďže sa obidve strany - Ruská federácia a Ukrajina -dohodli na podmienkach jeho dodávky aj tranzitu. Keďže situácia je už podľa ministra hospodárstva stabilizovaná, výnimočný režim, vrátane existencie krízového štábu, je nateraz zbytočný.

Zdá sa, že Slovensko prerušenie dodávky plynu vzalo naozaj vážne. Premiér Robert Fico na pravidelnom rokovaní vlády podal ústnu informáciu o stave v zásobovaní krajiny plynom a vláda po nej schválila uznesenie, podľa ktorého má minister hospodárstva predložiť už budúci týždeň Správu o príčinách a dôsledkoch plynovej krízy ako aj návrh zákona o núdzových zásobách plynu. Ten by mal byť schválený v mimoriadnom režime - v tzv. skrátenom legislatívnom konaní.

Z viacerých vyjadrení členov vlády, vrátane premiéra Roberta Fica, ale aj prezidenta Ivana Gašparoviča jednoznačne odznelo, že za ťažkú situáciu na Slovensku pri prerušení dodávky plynu môže Ukrajina, a nie Rusko, hoci to bol v prvom rade ruský Gazprom, ktorý zatvoril kohútiky na plyne. Robiť sudcu je ťažko, konštatovať však možno, že takéto jednoznačné a urýchlené vyjadrenia - a bez akýchkoľvek relevantných podporných argumentov - by sa robiť nemali, pretože sú pre budúcnosť a dobré vzťahy medzi krajinami vždy skôr na škodu ako osoh.

Samozrejme, treba vyčkať, či vláde agenda plynu vydrží a aké kroky urobí, aby podobnej situácii a značným škodám v budúcnosti dokázala zabrániť. Plynová kríza mala aj vedľajšie účinky - až teraz, keď sa aj oficiálne skončila, prichádza tiež k výmene ministra zahraničných vecí - Ján Kubiš z vlastnej vôle z tejto funkcie odchádza pracovať pre OSN do Ženevy a na jeho miesto nastúpi Miroslav Lajčák, súčasný medzinárodný správca a osobitný vyslanec Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu. Kubiš bol nominovaný do novej funkcie už koncom minulého roka, vzhľadom práve na plynovú krízu ho však premiér Fico požiadal, aby v nej ešte zostal a pomohol ju vyriešiť.

Aj po výmene ministra zahraničných vecí však istá kontinuita zostáva zachovaná - aj budúci minister Lajčák, rovnako ako jeho viacerí predchodcovia, je totiž absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov. Mám preto dôvod si myslieť, že absolvovanie moskovského inštitútu je už aj akousi nepísanou podmienkou pre výkon funkcie slovenského ministra zahraničných vecí.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .