Juraj Hrabko: Slovensko hľadá vinníka

25. listopad 2013

Na Slovensku sa stalo to, čomu sa tzv. štandardné politické strany bránili – vo voľbách o post predsedu banskobystrického kraja ich porazila Ľudová strana Naše Slovensko.

Presnejšie, porazil ich hlavný predstaviteľ tejto strany Marian Kotleba. V prvom kole volieb o post predsedu kraja vyhral nad pravicovým a v druhom nad ľavicovým protikandidátom. Tým bol doterajší šéf kraja, podpredseda vládnej strany SMER-SD a poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka, ktorého však v druhom kole už podporovali aj niektoré pravicové strany.

Kotleba je v spoločnosti známou figúrkou – jeho stranu Slovenská pospolitosť už pred rokmi zrušil Najvyšší súd, keďže časť jej programu bola v rozpore s Ústavou. Kotleba a spol. tak začali fungovať pod názvom Ľudová strana Naše Slovensko. V doterajšom politickom živote ich sprevádzajú demonštrácie, program riešenia „cigánskych príživníkov“, budovanie domobrany, ako aj odpor k sexuálnym menšinám.

Vďaka nemu a slovenskej prokuratúre dnes napríklad vieme, že jeho obľúbeným gardistickým pozdravom „Na stráž!“ neporušuje zákon. Podľa prokuratúry by ho totiž porušil iba vtedy, keby súčasne „zdvihol pravú ruku do výšky pleca a prsty mal spojené vo výške pravého oka“. Ak má ruku vyššie alebo nižšie, je to v poriadku.

K víťazstvu Mariana Kotlebu prispelo viacero okolností. Predovšetkým však podcenenie situácie po prvom kole. Vtedy premiér Robert Fico osobne všetkých presviedčal, že „žiadny pravicový extrémizmus nebude v banskobystrickom kraji riadiť župu“, že ani on osobne nemá žiadne pochyby, že podpredseda jeho strany SMER-SD vyhrá bez akýchkoľvek problémov druhé kolo.

Lenže jeho kandidát v druhom kole prehral. Volilo ho dokonca menej voličov ako v prvom kole, na rozdiel od voličov Mariana Kotlebu, ktorému v druhom kole pribudlo bezmála 50 tisíc voličov. Inými slovami, kým Kotlebovi voliči hlasovali rukami, voliči štandardných strán hlasovali nohami a k volebným urnám neprišli.

Zvolenie Mariana Kotlebu je nepríjemné, ale s podobnou nepríjemnosťou sa musia vyrovnať aj iné krajiny, napríklad Francúzsko, Rakúsko či Maďarsko. Mám tak dôvod si myslieť, že vo všeobecnosti možno povedať: nárast extrémizmu nie je zapríčinený iba aktivitami extrémistov, ale hlavne zlyhaním spôsobov spravovania vecí verejných štandardnými politickými stranami.

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio

Nejposlouchanější

Více z pořadu

E-shop Českého rozhlasu

Závěr příběhu staré Karviné, který měl zůstat pod zemí

Karin Lednická, spisovatelka

kostel_2100x1400.jpg

Šikmý kostel 3

Koupit

Románová kronika ztraceného města - léta 1945–1961. Karin Lednická předkládá do značné míry převratný, dosavadní paradigma měnící obraz hornického regionu, jehož zahlazenou historii stále překrývá tlustá vrstva mýtů a zakořeněných stereotypů o „černé zemi a rudém kraji“.