Vynútěná demisia

Po prvé preto, lebo Ústav pamäti národa zverejnil zväzky z bývalého východoslovenského kraja už pred zhruba šiestimi týždňami. A Hurný, s krycími menami Spevák a Asistent, až doteraz odmietal vzdať sa funkcie štátneho tajomníka. S poukazom aj na to, že jeho podpis na dokumente o spolupráci so Štátnou bezpečnosťou je falošný. S poukazom na to, že nikdy s ŠtB nespolupracoval a nikdy nikomu neublížil. Skutočnosťou však zostáva, že najmenej jedna osoba aj verejne vypovedala v jeho neprospech. Išlo o Hurného bývalého kolegu z práce. Jeho rodina bola pri ceste do Juhoslávie v roku 1986 zadržaná na maďarsko-slovenských hraniciach a po podrobnej colnej prehliadke vrátená späť na Slovensko. Na druhý deň boli predvolaní na výsluch k ŠtB, pretože ich niekto udal, že chcú emigrovať.

Po druhé preto, lebo Ján Hurný spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou popiera doteraz. Neodstupuje kvôli tomu, že je dôvodne podozrivý zo spolupráce, ale kvôli tomu, že "jeho osoba sa stala nástrojom politických útokov voči strane, ktorá ho do funkcie nominovala a voči osobe predsedu vlády a predsedu SDKÚ". Inými slovami - Hurný znepríjemnil život nielen sebe a svojim blízkym, ale aj premiérovej SDKÚ, ktorej je členom a ktorá ho do funkcie štátneho tajomníka presadila. Hurného argument je zvláštny hlavne v tom, že po zverejnení dokumentov o jeho spolupráci s ŠtB sa ho premiér aj jeho SDKÚ priamo zastali a nepriamo obhajovali. Premiér Dzurinda vyhlásil, že SDKÚ nebude robiť žiadne kádrovania a že so svojou minulosťou by sa mal vysporiadať každý sám. Podľa premiéra je síce "odsúdeniahodné a poľutovaniahodné ak niekto so Štátnou bezpečnosťou spolupracoval, neexitujú však žiadne inštitucionálne ani legislatívne pravidlá, ako uchopiť tento problém". O politickej zodpovednosti či už premiéra alebo jeho strany však pomlčal. Naopak, predseda SDKÚ a premiér v jednej osobe zrejme presadil stranícke rozhodnutie, že zverejnením zväzkov spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti sa SDKÚ nebude zaoberať. Dôvody Hurného preto neobstoja. Mimochodom, ak by SDKÚ schválila opačné rozhodnutie, musela by sa vysporiadať napríklad aj so zotrvaním vo funkcii ministra zahraničných vecí, svojho kandidáta na prezidenta republiky Eduarda Kukana.

Po tretie. Na Slovensku v súvislosti so zverejňovaním spolupracovníkov bývalej Štátnej bezpečnosti pravdepodobne začína veľká politická hra. Štátny tajomník Hurný je zatiaľ jediný vládny politik, ktorého sa zverejnenie zväzkov dotklo, ale zároveň sa dotklo aj viacerých miestnych politikov - tzv. komunálnych poslancov. Z koaličných aj opozičných strán. Aj s tými si budú musieť politické strany akosi poradiť. A čo je ešte dôležitejšie, za niekoľko týždňov budú zverejnené zväzky aj z oboch zvyšných krajov - najskôr stredoslovenského a potom aj západoslovenského. A politikov či ústavných činiteľov, spolupracujúcich s bývalou ŠtB, bude pravdepodobne pribúdať. Inými slovami, po zverejnení zväzkov nebude Hurný jediným podozrivým zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou, ale jedným z viacerých. Napokon, jeden politik - a to hneď poslanec parlamentu Jozef Banáš už avizuje, že aj jeho meno sa vo zväzkoch určite objaví. Banáš vstúpil do parlamentu za stranu Pavla Ruska, dnes je však už členom Dzurindovej strany. Momentálne vyhlasuje, že sa funkcie poslanca nevzdá: "Nemám dôvod odstúpiť na základe materiálov ŠtB. Sú to ich materiály", vyhlasuje Banáš. A je zrejmé, že dostať z funkcie funkcionára zvoleného je oveľa ťažšie, ako funkcionára menovaného.

Zhrnuté a podčiarknuté. Keďže na Slovensku sa nikdy v praxi neuplatňoval tzv. lustračný zákon, spolupracovníci Štátnej bezpečnosti mali do štátnych funkcií dvere dokorán otvorené. Lustračný zákon sa uplatňovať nebude ani teraz, politické strany však budú nútené reagovať na dokumenty, ktoré Úrad pamäti národa bude postupne zverejňovať. Každá z nich preto už dnes hľadá vlastnú stratégiu. Mám dôvod si preto myslieť, že aj demisia Jána Hurného je iba súčasťou politickej hry, a nie potrebnej celoplošnej očisty štátnych úradníkov. Tých ktorí sa dokážu prispôsobiť, presadiť a spolupracovať v každom režime.