Vyhlásenie slovenského parlamentu

Vyhlásenie proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti schválil slovenský parlament, ako odozvu voči nedávnym extrémistickým prejavom na Slovensku i v Maďarsku. Jeho text nie je nijako výrazný či vynikajúci, ale rozhodne lepší, ako žiadny. Znamená totiž nielen odsúdenie takýchto prejavov, ale zároveň aj záväzok politikov, že budú "veľmi opatrne a uvážlivo narábať s témou národnostných vzťahov, nebudú z účelového otvárania tejto témy vytĺkať politický kapitál a budú naďalej politicky prispievať k udržiavaniu korektného občianskeho spolunažívania na území Slovenskej republiky."

Za vyhlásenie odmietli hlasovať iba poslanci strany bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu aj s odôvodnením, že "prijatie navrhovaného dokumentu by svedčilo o tom, že dianie na Slovensku v oblasti ľudských práv sa vymyká európskym pomerom, ale tiež že sa vymyká z rúk slovenských štátnych inštitúcií. Vyjadrujeme presvedčenie, že napriek zloženiu vládnej koalície je Slovensko demokratickým a právnym štátom, ktorý dokáže kriminálne incidenty riešiť a zvládať vlastnými silami, k čomu vyzývame vládu SR." Podľa Mikuláša Dzurindu by tiež vyhlásenie mohlo byť zámienkou pre medzinárodné organizácie, aby prišli na Slovensku monitorovať situáciu, čo nepokladá za vhodné.

Argumentácia Dzurindovej SDKÚ je síce dobrá, ale súčasne aj farizejská. Bol to totiž poslanec za SDKÚ Peter Šťastný, ktorý sa snažil v Európskom parlamente presadiť vytvorenie monitorovacej skupiny ihneď po vzniku novej slovenskej vlády. A iba preto, lebo jej súčasťou sú aj nacionalistická Slovenská národná strana a Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko. Keď preto dnes SDKÚ hovorí v súvislosti s vyhlásením o odsúdení extrémizmu a neznášanlivosti ako o zámienke pre príchod zahraničnej monitorovacej skupiny, o vytvorenie ktorej usilovalo, ide o obyčajný alibizmus a falošnú politickú hru. Inak povedané, SDKÚ a Mikuláš Dzurinda konali vtedy, keď to nebolo potrebné a nekonali vtedy, keď to potrebné bolo.

Mimochodom, nič lepšie by v tejto súvislosti nemohlo byť pre krajinu, ako to, keby monitorovacia skupina europarlamentu naozaj vznikla a na Slovensko prišla. Buď by totiž oficiálne potvrdila, že krajina sa nevymyká euroštandardom a posledné udalosti sú obyčajným výtržníctvom, ktoré s národnostným konfliktom nemá veľa spoločného. Alebo by povedala opak a vtedy by isto Slovensko upozornila aj na vhodné spôsoby riešenia situácie. Ani jeden z týchto prípadných záverov prípadnej monitorovacej skupiny by nebol pre krajinu na škodu, ale iba na osoh. Opäť mimochodom - ak je vládna koalícia presvedčená, že išlo naozaj iba o výtržníctvo, ako to vyhlásil minister vnútra, mohla sama vznik monitorovacej skupiny iniciovať a do krajiny ju pozvať.

Zdá sa však, že monitoring v krajine vníma Slovensko skôr ako problém, a nie ako pomoc. Čo je neprijateľná filozofia - využívanie normálnych a obvyklých inštitútov nemôže byť pre krajinu hanbou, ale iba prínosom k zlepšeniu daného stavu. Navyše odzvonilo by rečiam a špekuláciám o zvyšovaní etnického napätia či nebodaj národnostným konfliktom, ktoré takto môžu pokračovať. A to aj napriek vyhláseniu ministrov zahraničných vecí Maďarska a Slovenska - Kingy Gönz a Jána Kubiša - ktorí sa už dohodli, že žiadna spoločná deklarácia na zamedzenie zvyšovania národnostného napätia nie je potrebná. Povedané inými slovami - to, čo sa udialo v posledných dňoch v oboch krajinách - napríklad maďarský transparent "Slota musí umrieť!" či slovenský "Smrť Maďarom!" - nie je stupňovaním etnickej neznášanlivosti, ale iba ojedinelým výtržníctvom.

Zhoršené vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sa spoločným vyhlásením ministrov zahraničných vecí napravili. Krajina pod Tatrami má dokonca v tejto chvíli trochu navrch, práve vďaka prijatiu vyhlásenia slovenského parlamentu proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti, ktoré sa maďarský parlament zatiaľ schváliť nechystá. Napriek tomu mám dôvod si myslieť, že až udalosti budúcich dní ukážu, či slovenskí politici, vrátane Strany maďarskej koalície, aj dokážu premeniť slová na skutky alebo na spomínané vyhlásenie zase rýchlo zabudnú a zostane tak opäť iba na papieri.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .