Uhol pohľadu

Ide o partikulárny problém týkajúci sa iba poslancov a nikoho iného. Konkrétne, Ústava bola doplnená o pol vety, ktorá znie: "... možno však prejednať priestupok poslanca, o ktorom to ustanoví zákon." Dotknutým zákonom je zákon o priestupkoch, ktorý bol súčasne s Ústavou novelizovaný tak, že polícia bude môcť pokutovať poslanca, ktorý šoféroval pod vplyvom alkoholu. Ak prekročí povolenú rýchlosť, prejde na červenú či bude parkovať na chodníku, nič sa mu nemôže stať - je poslanec, má imunitu.

Impulzom na zmenu Ústavy bola nedávna havária poslanca Mečiarovho HZDS Jána Cupera, ktorý pod vplyvom alkoholu nezvládol riadenie. Cesta mu bola úzka a tak vybočil na chodník, pričom zničil dopravnú značku. Touto aférou sa zaoberali médiá viacero dní a tak sa poslanci rozhodli priestupkovú imunitu iniciatívne vyriešiť. Predložili návrh, aby za použitie alkoholu pri priestupku mohol byť poslanec pokutovaný. Čo sa týka trestných činov, a nie priestupkov, majú poslanci, samozrejme, imunitu v Ústave zakotvenú stále a zbaviť ich trestnoprávnej imunity môže iba parlament vydaním súhlasu na trestné stíhanie poslanca.

Je celkom pochopiteľné, že okolo priestupkovej imunity poslancov po havárii Jána Cupera pod vplyvom alkoholu vznikol spor. Poslanci tvrdili, že priestupkovú imunitu majú, generálny prokurátor vydal oficiálne stanovisko, že ju nemajú, pretože žiadny zákon, ktorý by im ju prideľoval neexistuje. Na základe rozhodnutia generálneho prokurátora vydal policajný prezident príkaz, podľa ktorého policajti môžu postupovať voči priestupkom poslancov rovnako, ako voči ostatným občanom. Teda ukladať im pokuty. Ústavnoprávny výbor parlamentu si preto predvolal ministra vnútra aj s policajným prezidentom na koberec a výsledkom ich "vypočutia" bolo okamžité zrušenie nariadenia ministrom vnútra a opätovné zavedenie nemožnosti postihovať poslancov za priestupky.

Verejnosti poslanci svoju iniciatívu na zmenu Ústavy propagandisticky vysvetľovali tým, že si priestupkovú imunitu zužujú. Tým, že umožnia policajtom ich pokutovať, keď budú šoférovať pod vplyvom alkoholu. Generálny prokurátor ako aj viacero ústavných právnikov však tvrdili, že je tomu naopak - že priestupkovú imunitu si poslanci zmenou Ústavy zavádzajú. Ak totiž nová úprava Ústavy a priestupkového zákona hovoria, že policajti sa môžu priestupkom poslanca zaoberať keď sa ho dopustil pod vplyvom alkoholu, je zrejmé, že iné priestupky, teda také, ktorých sa poslanec nedopustil pod vplyvom alkoholu sa zaoberať nemôžu. To sú napríklad už spomenuté prekročenie rýchlosti jazdy, parkovanie na zakázanom mieste, jazda na červenú, ale aj rušenie domového kľudu.

Bez ohľadu na ekvilibristické rétorické cvičenia poslancov v súvislosti so sporom o to, či si priestupkovú imunitu zužujú alebo zavádzajú možno povedať, že vo všeobecnosti platí jednoduchá rovnica - keď sa niečo zužuje, tak z toho ubúda, keď sa rozširuje, tak pribúda. Z Ústavy ani z priestupkového zákona pritom poslanci nenavrhli text vypustiť, ale pridať. Aj z toho uhla pohľadu je tak zrejmé, že imunitu voči vlastným priestupkom chceli poslanci zaviesť, nie odstrániť.

Spôsob, ktorým tak urobili je nevkusný až vulgárny. Úprimne povedané, zavedenie priestupkovej imunity pre poslancov nie je žiadnou významnou záležitosťou, ktorá by nejakým spôsobom ovplyvňovala chod krajiny. Poukazuje iba na to, že hoci pred zákonom majú byť všetci ľudia rovní, poslanci parlamentu sú predsa len rovnejší. Inštitút imunity, vrátane priestupkovej, má slúžiť členom parlamentu na zabezpečenie nerušeného a nezávislého vykonávania ich úloh, a nie na ich osobný prospech. To sa ľahko dalo docieliť iba úpravou priestupkového zákona, a nie hneď zmenou Ústavy, s ktorou poslanci narábajú ako s trhacím kalendárom. O ich neúcte k základnému zákonu štátu napokon azda dostatočne vypovedá, že iba v tomto s skrátenom volebnom období predložil až 15 návrhov na zmenu Ústavy. Mám dôvod si preto myslieť, že politici naozaj nerozumejú tomu, aká je vôbec úloha Ústavy a jej zmysel. Považujú za obyčajný zákon, s ktorým môžu narábať tak, ako s narábajú s inými - kedykoľvek si zmyslia, čokoľvek zmenia. Mechanizmus je nastavený tak, že k tomu stačí súhlas aspoň 90 poslancov - keď sa nájdu, môžu jednoducho Ústavu zmeniť ako sa im zapáči. Inými slovami, iba 90 poslancov môže napríklad zrušiť Ústavný súd, funkciu prezidenta, nanovo upraviť rozdelenie štátnej moci či odstrániť jej kontrolné mechanizmy. A to nie je ani správne ani dobré.