Slovensko-balkánske spósoby
Maďarský prezident László Sólyom sa v piatok stal neželanou osobou na Slovensku. Vláda Roberta Fica mu oficiálnou diplomatickou nótou zakázala vstup do krajiny pod Tatrami.
Dva dni predtým traja najvyšší ústavní činitelia krajiny - prezident Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico - vydali na margo zhruba mesiac avizovanej neoficiálnej návštevy maďarského prezidenta spoločné vyhlásenie. V ňom okrem iného s poľutovaním konštatovali, že návšteva Lászlóa Sólyoma v Slovenskej republike je nevhodná a že maďarský prezident nie je v piatok vítaným hosťom. Premiér Fico informoval aj o tom, že "slovenské orgány na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky odopierajú vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma počas piatka na územie Slovenskej republiky." Maďarský prezident nótu rešpektoval - zastavil sa na hranici a neprekročil ju. Dôvody vyhlásenia osoby maďarského prezidenta za neželanú osobu na Slovensku sú síce známe, ale neveľmi zreteľné. Aj preto, lebo je ich veľa a nevedno, ktoré presne platia. Vo vyhlásení troch najvyšších slovenských ústavných činiteľov sa okrem spomenutia nedávno schváleného jazykového zákona - proti ktorému protestujú maďarská menšina na Slovensku aj Maďarsko - objavili ešte slová o tom, že maďarský prezident neprejavil záujem stretnúť sa počas pripravovaného pobytu na Slovensku s niektorým z jeho oficiálnych predstaviteľov alebo, že z historického hľadiska považujú jeho návštevu za necitlivý a netaktný krok voči Slovensku. Historickým hľadiskom je myslený dátum - 21. august 1968 - kedy aj z Maďarska vtrhla na územie bývalého Československa armáda a začala sa dlhá okupácia krajiny. Slovenská strana pridala k výhradám k návšteve maďarského prezidenta aj akési bezpečnostné riziko - obavy z možnosti prípadného stretu slovenských a maďarských nacionalistov. Problém je, že ani jeden z týchto dôvodov neobstojí. Slovenský jazykový zákon s návštevou maďarského prezidenta nijako nesúvisí. To, že maďarský prezident neprejavil záujem sa stretnúť s niektorým z najvyšších ústavných činiteľov bolo dané tým, že na Slovensko mal prísť na pozvanie komárňanskej občianskej iniciatívy a mesta Komárno - preto tiež bola jeho návšteva avizovaná ako neoficiálna. A to, že odhalenie sochy svätého Štefana mesto naplánovalo práve na výročie okupácie nemožno maďarskému prezidentovi vyčítať. A čo sa týka bezpečnostného rizika - to, že žiadne informácie, teda ani od tajnej služby o záujme nacionalistov prísť v piatok do Komárna nemal, napokon priznal samotný premiér Fico.
Zarážajúce je však stále ešte čosi iné. Okrem maďarských strán na Slovensku podporili slovenskú vládu v ťažení proti maďarskému prezidentovi aj opozičné strany. Tým si vystavili rovnaké vysvedčenie z princípov demokracie ako vládne strany - zasahovanie vlády do kompetencie obcí je totiž neprípustné. Je vecou riadne zvolených zástupcov Komárna - alebo ktorejkoľvek inej obce - akú sochu sa radní rozhodnú v nej postaviť a koho na jej odhalenie pozvať. Hlavne, ak pozvaný bol každý, kto na ňu finančne prispel - na rozdiel od prezidenta Sólyoma tak neurobil ani jeden z troch slovenských najvyšších ústavných činiteľov. Domáhať sa v takom prípade pozvania od otcov mesta je vrcholne neslušné, nemiestne a zarážajúce. Ide totiž o ľudovo povedané, papalášsko-komunistické maniere. Ješitnosť a spupnosť troch slovenských najvyšších ústavných činiteľov tak vyvolala iba ďalší medzinárodný škandál. Ale nielen ten. Napätie v slovensko-maďarských a maďarsko-slovenských vzťahoch všetci analytici a komentátori pripisujú nadchádzajúcim voľbám v jednej aj druhej krajine. Ja však mám dôvod si myslieť, že iné to nebude ani po nich. Skôr naopak, džin politickej nekorektnosti a ľudskej nevraživosti je už vypustený a niet nikoho, komu sa ho podarí zatlačiť rýchlo a bezbolestne späť. Ak slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák argumentuje tým, že podobný postup, aký voči maďarskému prezidentovi použili ešte pred Slovenskom aj Rumuni a Srbi, možno to vnímať aj tak, že balkánske spôsoby sa stali súčasťou oficiálnej doktríny slovenskej politiky. Koalície aj opozície.
Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .
Nejposlouchanější
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Vždycky jsem si přál ocitnout se v románu Julese Verna. Teď se mi to splnilo.
Václav Žmolík, moderátor

Tajuplný ostrov
Lincolnův ostrov nikdo nikdy na mapě nenašel, a přece ho znají lidé na celém světě. Už déle než sto třicet let na něm prožívají dobrodružství s pěticí trosečníků, kteří na něm našli útočiště, a hlavně nejedno tajemství.