Slovensko a Európa

Slovenský parlament prednedávnom musel hlasovanie o Lisabonskej zmluve opakovane odložiť, pretože opozičné strany podmienili udelenie súhlasu na jej ratifikáciu práve znením nového tlačového zákona. Podľa opozície, ale aj vydavateľov je navrhnuté znenie tohto zákona v rozpore so slobodou prejavu a slobodným šírením informácií, podľa koalície je zase s nimi úplne v súlade. Kým vládna koalícia nevidí žiadnu súvislosť medzi Lisabonskou zmluvou a tlačovým zákonom a hovorí o vydieraní opozície, tá súvislosť vidí a akékoľvek takéto podozrenia odmieta.

Podstata sporu je však o tom, že vládna koalícia nemá na schválenie Lisabonskej zmluvy dostatočný počet poslancov. Keby mala, žiadny spor by neexistoval, ale keďže na jej ratifikáciu je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov a vládna koalícia má k dispozícii 85 poslancov, potrebuje získať aspoň ďalších piatich - buď z radov nezávislých poslancov alebo opozície. To sa jej zatiaľ nedarí, pričom odmieta urobiť také úpravy v tlačovom zákone, ktoré opozícia, vydavatelia i rad medzinárodných organizácií požadujú.

Ešte nedávno si pritom parlamentných počtov bola vládna koalícia vedomá. Najskôr predseda vlády Robert Fico a po ňom aj predseda parlamentu Pavol Paška uviedli, že nemá žiadny zmysel dať o Lisabonskej zmluve hlasovať, keď neexistuje na jej schválenie dostatočný počet poslancov. Predseda parlamentu to povedal správne - pokiaľ nebude existovať politická dohoda o podpore udelenia súhlasu s ratifikáciou, nedá v parlamente o zmluve vôbec hlasovať.

Dnes je všetko inak a koalícia avizuje, že hlasovanie sa uskutoční hneď po schválení nového tlačového zákona. Na jeho prijatie vládna koalícia opozíciu nepotrebuje, keďže ide o návrh, na schválenie ktorého postačuje obyčajná väčšina poslancov. Na rozdiel od Lisabonskej zmluvy, na schválenie ktorej je potrebná väčšina ústavná.

Vyhrotenie vecí na spôsob buď - alebo patrí v politike medzi tie najhoršie. Aj keď politici vo všeobecnosti to zároveň vždy akosi dokážu zariadiť tak, že značnú časť ľudí presvedčia, že vec nikdy takto nestála a že takýto spôsob nebol vôbec uplatnený. Bez ohľadu na uvedené, v súvislosti s ďalším hlasovaním o Lisabonskej zmluve v slovenskom parlamente existujú iba tri možnosti - buď bude schválená alebo hlasovanie bude opäť odložené alebo zmluva schválená nebude. Ktorá alternatíva je zlá, ktorá horšia a ktorá najhoršia v tejto chvíli naozaj nevedno.

Je však zrejmé, že tak, ako existujú tri možnosti hlasovania parlamentu, existujú v tejto súvislosti aj tri základné otázky. Otázka prvá - vydiera vládna koalícia opozíciu, keď hovorí, že parlament bude o zmluve hlasovať aj bez jej účasti a s vedomím toho, že ju neschváli? Otázka druhá - vydiera opozícia vládnu koalíciu, keď hovorí, že sa na hlasovaní nezúčastní a že za ratifikáciu zmluvy tak hlasovať nebude? A otázka tretia - nevydierajú koalícia aj opozícia spoločne ľudí v krajine?

Mám dôvod si myslieť, že odpovedí politici nájdu síce veľa, ale tú správnu je dnes mimoriadne ťažko nájsť. Na rozdiel od určenia zodpovednosti - za akýkoľvek výsledok hlasovania je totiž vždy zodpovedná väčšina, teda vládna koalícia. V dobrom i zlom.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .