Slováci žijú hokejom, nie úniou

Odzneli už slávnostné reči politikov na mimoriadnom rokovaní parlamentu a aj vláda vydala pri tejto príležitosti osobitné memorandum. Evanjelici odslúžili slávnostné Te Deum a v uliciach viacerých miest koncertujú rôzne skupiny, súbory a iné zábavné telesá. Nad bratislavským hradom zažiari dokonca ohňostroj.

O zábavu je teda postarané - vláda na ňu vyčlenila takmer 7 miliónov korún - a to, v akom stave sú zabávajúci, možno usúdiť z reprezentačných výskumov verejnej mienky. Čiastkové výsledky totiž nie sú ani bez zaujímavostí. K tým najväčším patrí skutočnosť, že hoci od vstupu Slovenska do únie očakáva takmer polovica respondentov rast ekonomiky, rovnaká polovica si myslí, že sociálne istoty obyvateľstva klesnú. Tieto údaje z Politologického ústavu SAV sú zaujímavé hlavne z dvoch pohľadov: po prvé preto, lebo oblasť sociálnej politiky nijako so vstupom krajiny do únie nesúvisí.

Po druhé preto, lebo v tomto prípade ide o úmeru priamu, a nie nepriamu: čo znamená, že v prípade ekonomického rastu by mali rásť aj výdobytky v sociálnej oblasti, pretože ich bude z čoho zaplatiť.

Výskumy sa venovali aj bezpečnostnej oblasti a boli rovnako zaujímavé. Podľa ich výsledkov totiž považujú Slováci za garanta bezpečnosti krajiny hlavne susedné štáty, po nich Európsku úniu a až následne NATO, pričom pocit ohrozenia má zhruba 40 percent z obyvateľov. Predstava o možnom konečnom usporiadaní únie je zo strany obyvateľov krajiny pod Tatrami nasledovná: 24 percent považuje za najlepšiu federáciu, 22 percent konfederáciu a za užšiu úniu sa vyslovilo 10 percent respondentov.

Posledné údaje sa týkajú oblasti spolunažívania a tolerancie - podľa prieskumu verejnej mienky má až 40 percent Slovákov pocit ohrozenia zo strany menšín, pričom má strach hlavne z Rómov a Maďarov. A viac ako 70 percent nesúhlasí so zvyšovaním počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku.

Aktuálny hodnotový rebríček ľudí žijúcich pod Tatarami v súvislosti so vstupom do únie podľa výsledkov agentúry Focus znie: možnosť pracovať v zahraničí, ktorú preferuje bezmála 50 percent. Viac možností pre mladých ľudí udalo viac ako 40 percent a možnosť cestovať bez pasu takmer 40 percent ľudí.

Až na štvrtom mieste skončil príchod zahraničných investorov, ktorý považuje za výhodu vstupu do únie necelých 30 percent ľudí. Celkový obraz stavu slovenskej spoločnosti však dáva aj politický spor, ktorý sa rozhorel krátko pred slávnostnou recepciou. Spor o to, kto sa najviac zaslúžil o vstup krajiny do únie a o to, že do nej vstupuje samostatne. Bývalý prezident Michal Kováč, vyhlásil, že vstup Slovenska do únie potvrdzuje správnosť rozdelenia Československa. A strany, ktoré boli proti rozdeleniu spoločného štátu by sa mali poďakovať HZDS a SNS za jeho rozbitie.

Kresťanskí demokrati kontrovali vyhlásením, že to bol práve Ján Čarnogurský, ktorý ako prvý hovoril o samostatnej hviezdičke aj stoličke pre Slovensko. A pridal sa aj šéf SMK Bugár, podľa ktorého to zase bola práve vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá za účasti SMK doviedla krajinu do únie.

Povedané tromi vetami - vstup do únie berú už Slováci ako samozrejmosť a omnoho dôležitejšie, ako oslavy vstupu budú pre nich oslavy víťazstva slovenských hokejistov nad hokejistami Ruska. Ak Slovensko vyhrá, bude sa oslavovať a zapíjať víťazstvo, ak prehrá bude sa smútiť a zapíjať žiaľ. Bez ohľadu na Európsku úniu.