Koniec slovenskej koruny

A stane sa 16 krajinou, ktorá bude mať spoločnú európsku menu. O vstupe Slovenska do eurozóny existuje iba promile pochybností, ktoré vyplývajú z obáv politických, a nie plnenia stanovených ekonomických kritérií. Tie krajina stále vzorne plní, čo dokazujú nielen národné štatistiky, ale tiež štatistiky Eurostatu. A koniec koncov, potvrdila to už aj tzv. jarná ekonomická prognóza Európskej komisie, z ktorej vyplýva, že inflácia bude nielen v tomto, ale aj budúcom roku na Slovensku pod stanovenou hranicou.

Inflácia a udržateľnosť maastrichtských kritérií aj po zavedení eura boli azda najviac skloňované slová pred správou Európskej komisie v súvislosti s prechodom na euromenu. Tá iba pred niekoľkými dňami oficiálne vyhlásila, že Slovensko ich dokáže plniť aj v roku 2009, čo podľa analytikov neznamená nič iného ako to, že komisia odporučí vstup Slovenska do eurozóny. A to bude už oficiálny začiatok konca slovenskej koruny. Mimochodom, po tejto správe slovenská koruna opäť posilnila a dosiahla zatiaľ historický rekord - jedno euro stálo iba 32,19 slovenských korún.

Ak komisia odporučí vstup Slovenska do eurozóny, ďalší postup bude nasledovný - o mesiac či dva odobria odporúčanie komisie ministri financií členských štátov únie a Európska rada. Potom bude stanovený výmenný kurz koruny na euro a slovenská koruna úderom polnoci na Silvestra zanikne.

Takpovediac technické záležitosti premeny koruny na euro sú jedna vec, ako euro so Slovenskom zamáva, je vec iná. Napriek tomu, že krajina sa na euro pripravuje už dlhší čas a splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát býva častým hosťom v médiách preto, aby vysvetľoval a pripravoval ľudí na novú menu, realita od budúceho roka bude zrejme predsa len iná, ako ju momentálne politici a úradníci maľujú. Faktom je, že informovanosť o novej mene by mala byť v každom kúte Slovenska dobrá a mala by sa dotknúť každého - od detí až po dôchodcov. Každá domácnosť by mala dostať nielen podrobné letáky, ale aj kalkulačku, na ktorej si budú môcť ľudia prepočítavať kurz už niekoľko mesiacov pred zavedením eura. Samozrejmosťou budú dvojaké cenovky na tovaroch - aj v korunách aj v euro - a ministerstvo hospodárstva už vyčlenilo tri milióny korún na monitoring a kontrolu tovarov, aby tak čo možno najviac zabránilo tzv. neprimeranému zvyšovaniu cien. To bude sledovať aj Štatistický úrad. Cieľom akcie zisťovania tzv. neprimeraného zvyšovania cien je vypracovanie tzv. čiernej listiny obchodníkov a jej zverejnenie. Za neprimerané by malo byť považované každé zvýšenie ceny tovaru nad 5 percent.

Aj keď pochybnosti o zavedení novej meny na Slovensku od roku 2009 neexistujú, o správnosti či výhodnosti tohto kroku sa hoci málo, ale predsa len ešte stále diskutuje. V podstate ide o to, či Slovensko nemalo so zavedením eura ešte počkať, kým slovenská koruna nebude ešte silnejšia, kým nebudú vyššie mzdy a dôchodky. Zánik koruny môže podľa niektorých analytikov priniesť aj rýchlejší rast cien a ohroziť tak úspory ľudí. Zo štatistík totiž vyplýva aj to, že Slovensko bude najchudobnejšou krajinou, ktorá do eurozóny vstúpila - doteraz nemala žiadna iná krajina produkciu HDP na osobu v parite kúpnej sily takú nízku. Prirodzene, ani takéto domáce diskusie už vstup krajiny do eurozóny nemôžu ani nedokážu nijako ohroziť.

Mám dôvod si myslieť, že najzaujímavejším bude beztak politický uhoľ pohľadu. Teda čo po zavedení eura urobí vláda a čo zavedenie eura urobí s ňou. Kabinet má údajne pripravených 20 miliárd korún na elimináciu dopadov súvisiacich s prechodom na euro ako pláštik na zakrytie sociálne slabších vrstiev slovenskej spoločnosti. Nedôvera k euru však má stále stúpajúcu tendenciu - momentálne mu nedôveruje už 56 percent ľudí. Na to, čo v praxi euro prinesie a či jeho zavedenie bude aj začiatkom poklesu dôveryhodnosti a obľúbenosti súčasnej vlády premiéra Fica si však treba ešte niekoľko mesiacov počkať.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .