Euronizácia Slovenska

Už o mesiac tak budú na Slovensku dve ceny jedného tovaru - aj v slovenských korunách aj v euro. A nielen to - rovnako budú uvádzané aj ceny služieb, údaje na výplatných páskach, ceny v reštauráciách, lístky do divadla či údaje o dôchodkových výmeroch a bankových účtoch. Jednoducho povedané, Slovensko sa euronizuje.

Slovenská koruna tak vlastne neprežila ani len jednu generáciu. O tom, čo ľudí žijúcich v krajine čaká azda najlepšie vypovedá nedávny titulok v denníku Pravda - po rozhodnutí vlády, že rodičom zvýši prídavok o 100 korún, denník oznámil, že vláda pridala rodičom 3 eurá. Údaj pravdivý, ale viacerými rodičmi poriadne, ľudovo povedané, zamával. Napokon, či 3 tri eurá alebo 100 korún, tak či onak ide o smiešnu sumu. Obzvlášť, keď ju pridáva vláda, v ktorej je dominantným členom strana premiéra Roberta Fica, hlásiaca sa k sociálnodemokratickej politike.

S definitívnym kurzom sú spokojní všetci - vláda, opozícia, podnikatelia aj ekonómovia. Zhodujú sa na tom, že ide o kurz vyvážený, teda taký, ktorý nepoškodí žiadnu stranu. Na jednej strane podľa nich zohľadňuje stav miezd a dôchodkov, na strane druhej neohrozuje hospodársky rast. Či to bude naozaj tak sa, prirodzene, uvidí neskôr, v tejto chvíli je to úplne jedno. Definitívny kurz je totiž naozaj definitívny.

Rovnako ako to, že Slovensko sa stane od budúceho roka členom eurozóny. Dôležité pritom je, že tak, ako pri mnohých ďalších záležitostiach, aj prijatím spoločnej meny sa nič nekončí, ale mnohé iba začína. Tak tomu bolo pri vzniku samostatnosti, slovenskej koruny a podobne. Čo všetko sa vstupom krajiny do eurozóny začne, možno len ťažko odhadnúť. Istých je len zopár vecí, medzi nimi napríklad to, že na ňom zarobili finančné skupiny stovky miliónov korún, že vláda schvaľuje okrem zmysluplných aj úplne neprimerané obmedzenia a, samozrejme, že vstup do eurozóny musia zaplatiť daňoví poplatníci. Tak ako všetko ostatné, keďže vláda vlastné peniaze nemá.

Tzv. informačná kampaň v súvislosti so zavedením eura na Slovensku trvá už dlhší čas a má sa do konca roka stupňovať. Jej ústredným mottom je, že je úplne jedno, či ľudia platia korunou alebo eurom, stále zaplatia rovnakú cenu. Vláda pripravila a stále pripravuje rad opatrení, aby zamedzila "neúmernému" zvyšovaniu cien. Sľúbila, že dôchodky a sociálne dávky bude zaokrúhľovať smerom hore, a nie dole, že dane bude vyberať naopak, teda prepočítavanie zaokrúhľovať smerom dole. Že bude rast cien pozorne monitorovať, pristúpila dokonca k zvýšeniu štátnej regulácie základných energií a pre tzv. opovážlivcov, teda podľa vlády obchodníkov, ktorí budú chcieť na zavedení novej meny zarobiť, hrozí úpravou trestného zákona, aby ich za to štát mohol trestať.

Toľko z hľadiska takpovediac vecného, zostáva dopovedať hľadisko politické. Mám dôvod si myslieť, že ak vláda vstup krajiny do eurozóny zvládne, potom ju už do budúcich volieb nič vážnejšie neohrozí. Robert Fico síce už prvý zápas s občanmi prehral, keď napriek jeho apelom neodišli z druhého dôchodkového piliera, ale v ňom zostali. Lenže to bolo iba vo verbálnej rovine. Zavedenie novej meny bude už rovinou reálnou - ide o to, ako rýchlo si ľudia na euro dokážu zvyknúť a prispôsobiť svoje hospodárenie. Aj alebo hlavne psychicky, keďže dnešné tisícky korún sa premenia na desiatky eur a desaťtisíce korún na stovky eur.

Napriek všetkým opatreniam vlády aj dostatku peňazí v štátnom rozpočte na kompenzáciu nečakaných udalostí, je výsledok otázny. Už teraz však možno povedať, že ak má mať vláda politické problémy v súvislosti s prechodom na novú menu, nebude to prinajmenšom spravodlivé.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .