Ďalší balík opatrení

V oboch prípadoch parlament rokoval o balíčkoch v tzv. zrýchlenom režime. Vtedy neplatia obvyklé lehoty na prerokovanie návrhov zákonov, ale skrátené. Prvý parlamentom schválený balíček sa týkal udržania zamestnanosti - štát sa napríklad zavial firmám, ktoré neprepustia ľudí, uhradiť za nich odvody, zvýšiť príspevok na novovytvorené pracovné miesto, upraviť podmienky na vyplácanie príspevku na cestovanie za prácou či podporiť zakladanie živností. Parlament pritom uzákonil v Zákonníku práce aj úplnú novinku - tzv. flexikonto - ktorú na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom začala uplatňovať bratislavská automobilka Volkswagen. Jeho podstatou je možnosť zamestnancov počas obmedzenia výroby zostať doma a poberať mzdu ako keby pracovali, pričom po opätovnom nábehu výroby si zameškané tzv. mínusové hodiny odpracujú a to bez nároku na nadčasový príplatok.

Výhody tohto riešenia sú vraj na oboch stranách - zamestnávateľ nepríde o kvalifikovaného pracovníka a pracovník sa zase nestane nezamestnaným. Tento nový podnikateľský nápad však parlament pri začleňovaní do zákona predsa len okresal - jeho možnosť podmienil schválením zamestnávateľa s odbormi a vylúčil možnosť uzatvoriť takúto dohodu so zamestnaneckými radami. Takže je otázne, nakoľko sa nápad ujme aj v iných odvetviach a firmách, keďže v podstate ide o posilnenie postavenia odborov či dokonca v danom prípade uzákonenie ich vzniku. Ale ide aj o ďalšie súvisiace náležitosti, ktoré by si podniky isto vyriešili k spokojnosti aj ich aj zamestnancov bez zásahu politikov, ktorí plošnejšie uplatňovanie tohto nápadu svojimi návrhmi skôr znemožnili ako podporili. Ide o to, že podniky budú môcť od pracovníka vyžadovať odpracovanie mínusových hodín do konca roku 2012. Ale zákon neumožnil firmám žiadať od pracovníkov náhradu vyplatenej sumy v prípade, keď od firmy odíde a to ani na základe dohody ani súdnou cestou. Čím z dobrého nápadu vyrobili politici značný nepodarok.

Druhý balíček, ktorý už parlament prerokoval a hlasovať o ňom bude začiatkom budúceho týždňa, sa týka hlavne daní. Vláda ho prerokovala na mimoriadnom zasadnutí začiatkom týždňa a okamžite posunula do parlamentu. Týka sa napríklad zvýšenia nezdaniteľného minima, teda sumy, za ktorú sa daň štátu neodvádza. Ľudia s najnižšími príjmami, ktorí preto daň neodvádzajú vôbec, zase budú mať nárok na tzv. zamestnaneckú prémiu. Predĺži sa lehota na podanie daňového priznania pre fyzické osoby o mesiac a právnické o tri mesiace. Ďalším opatrením je zvýšenie hodnoty majetku, ktorý môžu podnikatelia odpisovať. Novinkou pre živnostníkov bude tiež možnosť paušálnej dane za používanie motorového vozidla, pri použití ktorej nebude potrebné viesť knihu jázd a živnostník si bude môcť odpočítať 80 percent z nákladov. Skracuje sa tiež lehota na vrátenie preplatkov DPH zo 60 na 30 dní.

Vláda už pripravuje aj štvrtý balíček opatrení proti kríze. Možno jej uznať, že je v tejto súvislosti naozaj výkonná. Či sú všetky jej riešenia aj dobré a pomôžu krízu eliminovať, ukáže až čas. Mám dôvod si však myslieť, že vláda by mala čo najskôr po "A" povedať aj "B". Teda nielen prijímať opatrenia, ale aj povedať, odkiaľ po prepočítaní viac ako 10 miliárd slovenských korún na ich realizáciu v praxi zoberie a či budú na všetky opatrenia stačiť. Hlavne, keď stále odmieta otvorenie štátneho rozpočtu na tento rok či zvýšenie deficitu. Účet bez hostinského sa totiž nemá vystavovať iba v hostincoch.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .