V čí prospech?
Dva dni rokoval slovenský parlament o návrhoch deklarácie k budúcemu usporiadaniu Kosova. Krupobitiu slov zástupcov jednotlivých parlamentných politických strán, ich slovným prestrelkám a vzájomným urážkam však chýbala nielen dôstojnosť, ale hlavne akýkoľvek zmysel pre realitu.
Zahranično-politický problém, konkrétne problém, ktorý rieši OSN v súvislosti s Kosovom, sa stal v krajine pod Tatrami problémom vnútropolitickým. Dôvodom je skutočnosť, že Slovensko ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN v nej bude o budúcnosti Kosova hlasovať. Presnejšie, bude hlasovať o tom, či podporí návrh splnomocnenca OSN Martiiho Ahtisaariho, ktorý navrhuje, aby sa Kosovo fakticky stalo nezávislým a samostatným štátom, alebo nie. Politické strany na Slovensku sa rozhodli, že túto príležitosť využijú na to, aby parlament vydal vlastnú deklaráciu.
O veľkom záujme politických strán, ale aj ich rôznom videní situácie svedčí aj to, že sa v parlamente ocitlo až päť rôznych návrhov deklarácie. O taktizovaní zase to, že keď sa dve opozičné strany - SDKÚ Mikuláša Dzurindu a kresťanskí demokrati Pavla Hrušovského - rozhodli podporiť deklaráciu navrhnutú vládnymi slovenskými nacionalistami, premiér Róbert Fico okamžite zasiahol. A tak sa tri koaličné strany dohodli, že vypracujú a parlamentu predložia spoločný návrh deklarácie. Po istých úpravách bol tento návrh napokon po dvoch dňoch aj schválený, keď za neho hlasovali všetci prítomní poslanci tak z vládnych ako aj opozičných strán, okrem poslancov reprezentujúcich Stranu maďarskej koalície.
V deklarácii slovenského parlamentu je uvedené, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť Kosova nie je v záujme stability regiónu, že ešte neboli vyčerpané všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody a že riešenie budúceho štatútu Kosova musí vychádzať z legitímnych požiadaviek Srbska ako aj z rešpektovania Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem. Parlament od vlády Slovenskej republiky očakáva, že bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na Západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie a s jasnou perspektívou integrácie krajín Západného Balkánu do Európskej únie. A napokon, slovenský parlament verí, že jeho takto vyjadrená vôľa prispeje k stabilizácii pomerov v danom regióne.
Hodnota tejto deklarácie nie je vôbec veľká. Nezaväzuje vládu ani ministra zahraničných vecí ani nikoho iného k ničomu. Je to iba názor slovenského parlamentu, nič viac a nič menej. A hoci aj napríklad Mikuláš Dzurinda tvrdí, že deklarácia zaväzuje slovenského zástupcu v Bezpečnostnej rade OSN, aby v prípade hlasovania o rezolúcii, kopírujúcej Ahtisaariho návrh hlasoval proti nemu, nie je to tak. Napokon, poslancom to oznámil samotný minister zahraničných vecí Ján Kubiš ešte pred schválením deklarácie. Poslancov sa priamo opýtal, či je možné, že 26 členských štátov Európskej únie nevidí to, čo vidí slovenský parlament a či poslanci deklaráciou ponúkajú riešenie alebo si hoja niečo iné. Minister narážal na to, čo nikto síce nepovedal nahlas, ale aj tak to každý vie - slovenskí poslanci beu ohľadu na stranícku príslušnosť, teda tak z vládnych ako aj opozičných strán sa obávajú, že vznik nezávislého a samostatného Kosova môže byť precedensom, povzbudením a odobrením aj pre Maďarov žijúcich na Slovensku. Presne tam mierila poznámka ministra Kubiša adresovaná poslancom - či deklaráciou chcú riešiť politiku zahraničnú alebo slovenskú.
Vyjadrenie ministerstva zahraničných vecí, ktoré deklarácia parlamentu nijako nemôže ovplyvniť je stručné, jasné, zreteľné - a v rozpore so schválenou deklaráciou. Ministerstvo uvádza, že "vo svojich stanoviskách na pôde BR OSN, ako aj v ďalšom priebehu procesu SR podporí názorovú jednotu EÚ a preukáže, že vie niesť svoj diel zodpovednosti ako člena EÚ, NATO a BR OSN aj v tejto otázke, takej dôležitej pre ďalšie osudy spoločnej Európy".
Zhrnuté a podčiarknuté - deklarácia slovenského parlamentu nie je pre administratívu nijako záväzná, čo napokon vyplýva aj z jej textu. Kým poslanci fakticky podporili nezáväzné stanovisko Ruska a záväzné Srbska, administratíva podporuje stanoviská Európskej únie, NATO a OSN. Odpoveď na otázku v čí prospech rokoval slovenský parlament celé dva dni o deklarácii ku Kosovu, sa aj preto hľadá naozaj veľmi ťažko.
Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .
Nejposlouchanější
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Závěr příběhu staré Karviné, který měl zůstat pod zemí
Karin Lednická, spisovatelka

Šikmý kostel 3
Románová kronika ztraceného města - léta 1945–1961. Karin Lednická předkládá do značné míry převratný, dosavadní paradigma měnící obraz hornického regionu, jehož zahlazenou historii stále překrývá tlustá vrstva mýtů a zakořeněných stereotypů o „černé zemi a rudém kraji“.