Súd zastavil ratifikáciu euroústavy

Fakt, že za súhlas s ratifikáciou hlasovalo až 116 poslancov je síce dostatočne presvedčivý na to, že krajina euroústavu prijala, ako aj na to, aby prezident euroústavu ratifikoval. Ivan Gašparoviť však doteraz euroústavu neratifikoval a po čerstvom rozhodnutí Ústavného súdu už tak urobiť nemôže, aj keby ju podpísať chcel.

Po vydaní súhlasu na ratifikáciu euroústavy parlamentom, sa totiž skupina občanov obrátila na Ústavný súd s tým, že parlament porušil ich základné právo zúčastňovať sa správy vecí verejných. Podľa ich názoru im toto právo Ústava zaručuje a v súvislosti so schvaľovaním euroústavy ho mienili využiť, čo im však parlament svojim postupom neumožnil. Ústavný súd žiadajú, aby rozhodol o tom, že ich základné právo bolo porušené a zároveň zrušil uznesenie parlamentu, ktorým vydal súhlas na ratifikáciu euroústavy. Ústavný súd súčasne požiadali, aby vydaním predbežného opatrenia odložil vykonateľnosť tohto uznesenia parlamentu, až kým vo veci súd definitívne nerozhodne. Keďže sťažnosť skupiny občanov spĺňala všetky formálne podmienky na konanie pred Ústavným súdom, súd ju prijal na ďalšie konanie. A zároveň vyhovel ich žiadosti o odložení vykonateľnosti uznesenia parlamentu. To, v ľudskej reči znamená, že prezidentovi zakázal ratifikovať euroústavu dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodne, či prišlo alebo neprišlo týmto uznesením parlamentu k porušeniu základných práv sťažovateľov.

Podstata sporu je jednoduchá a zároveň zložitá. Jednoduchá z pohľadu sťažovateľov, zložitá z pohľadu práva. V slovenskej Ústave je zakotvený inštitút referenda - hovorí o tom, kedy sa referendum nesmie, kedy sa môže a kedy sa musí konať. Ústava jednoznačne ukladá povinnosť schváliť referendom ústavný zákon o vstupe či vystúpení Slovenska zo štátneho zväzku s inými krajinami. Ďalší ústavný článok hovorí o tom, že Slovensko môže na základe medzinárodnej zmluvy previesť výkon časti svojich práv na Európsku úniu. Inými slovami - kým sťažovatelia trvajú na tom, že v prípade schvaľovania euroústavy ide o vstup krajiny do zväzku štátov a referendum je teda povinné, vláda aj parlament rozhodli o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá schváleniu referendom nepodlieha. Sťažovatelia rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý proces ratifikácie euroústavy pozastavil, prirodzene, privítali, parlament aj vláda trvajú na tom, že postupovali v súlade s Ústavou. Podľa slov predsedu Ústavného súdu je v tejto súvislosti potrebné niektoré veci vysvetliť a ústavný súd si považuje za povinnosť veci vysvetliť tak, aby raz a navždy sa dali odpovede na otázky, ktoré rezonujú.

Samozrejme, také jednoduché to zase nebude. Pochybnosti totiž zostanú aj po rozhodnutí Ústavného súdu, keďže jedna strana s jeho rozhodnutím určite nebude spokojná. Dôležité sú však hlavne dve veci. Prvou je, že skupina občanov nesedí doma pri peci a domáha sa svojich základných práv, ktoré im Ústava zaručuje. Tou druhou je, že hoci s rozhodnutím Ústavného súdu nebude jedna zo strán sporu súhlasiť, bude nútená ho rešpektovať. O spore a znení Ústavy totiž nerozhodnú politici, ale ten, kto rozhodnúť má - teda Ústavný súd.