Štátne výpalníctvo

Teda tak, aby mohol pred voľbami diaľničné úseky s veľkou slávou za účasti médií otvárať.

Cena tohto sna je však veľmi vysoká. Zákon, ktorý poslanci schválili totiž neprípustne zasahuje do vlastníckych práv, čím v podstate robí zo súkromného majetku majetok štátu. Toto je v priamom rozpore so slovenskou Ústavou či množstvom medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovensko viazané a ktoré ochraňujú základné práva a slobody ľudí. Štát sa tým ani netají - oficiálne dôvodí potrebou zavedenia mimoriadnych opatrení na splnenie tohto cieľa, neoficiálne označuje súkromných vlastníkov majetku za špekulantov. Ktorým treba jednoducho ich domy, záhrady a pozemky vziať, či sa im to páči alebo nie.

Samozrejme, aj na Slovensku pritom existuje tzv. vyvlastňovací zákon, kde vôľa aj majetok jednotlivca musia ustúpiť prospechu spoločnosti ako celku. Ten však čerstvo schválený zákon vygumoval - v súvislosti s výstavbou diaľnic sa nebude postupovať ako doteraz podľa vyvlastňovacieho zákona, ale podľa zákona nového. V opačnom prípade by totiž premiér Fico pred voľbami otvárať nové úseky diaľnice nestihol.

Najdôležitejšou zmenou je to, že zákon umožňuje či prikazuje úradom už neskúmať, či štát-stavebník má k dotknutému pozemku vlastnícke právo, ale postačí doklad o tom, že urobil bližšie nešpecifikovaný výkon na jeho získanie. Čo neznamená nič iné ako to, že môže búrať domy a stavať na cudzom pozemku. Zákon ďalej skracuje lehoty v konaniach, vylučuje uplatňovanie doteraz obvyklých procesných predpisov, ktoré umožňovali vlastníkom brániť ich právo na majetok a umožňuje katastrálnemu úradu evidovať plány iba na žiadosť stavebníka.

Je pravdou, že zákon zaviedol dve kategórie vlastníkov majetku - tí, ktorých pôdu je potrebné vyvlastniť z iných dôvodov ako z dôvodu výstavby diaľnice majú práva iné ako tí, ktorých pôda má byť vyvlastnená kvôli stavbe diaľnice. Pravdou je tiež to, že štát nezobral ľuďom právo obrátiť sa na nezávislý súd, aby o spore so štátom o ich majetok rozhodol. Vlastníci sa na súd obrátiť môžu, problém je v tom, že keď aj súd prípadne rozhodne v ich prospech, už im to nepomôže. Ich dom už dovtedy bude zbúraný a cez ich pozemok budú po diaľnici jazdiť autá.

Opozícia čaká na to, kedy zákon nadobudne účinnosť, aby ho mohla napadnúť na Ústavnom súde. Chce, aby najskôr rozhodol o pozastavení účinnosti zákona, teda aby štát nemohol vôbec uplatniť násilie voči ľuďom, vlastníkom majetku. Ústavný súd však nemá žiadnu lehotu na prerokovanie takéhoto návrhu - naopak, má dobré vzťahy s premiérom Ficom aj prezidentom, takže nemožno predvídať, či rozhodne vo veci ešte predtým, ako bude zbúraný prvý dom alebo až potom. Tak či onak, bude to ďalšia skúška nezávislosti aj povesti slovenského Ústavného súdu.

Jeden Murphyho zákonov znie, že keď rokuje parlament, život a majetky ľudí sú ohrozené. Mám dôvod si myslieť, že v krajine pod Tatrami platí v súvislosti s diaľničným zákonom aj s dôvetkom - čo si musia aj sami zaplatiť. Pretože podľa zákona štát môže vlastníkovi vziať jeho majetok-pozemok, ale ten musí štátu ďalej platiť daň z pozemku. Pretože mu stále patrí, hoci na ňom nemôže už nič robiť a nemôže ani nič robiť proti tomu, aby na ňom nebola postavená diaľnica. Musí iba platiť. Štátne výpalníctvo ako vyšité.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .
Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .