Slovensko řeší odluku církve od státu
Na Slovensku sa už niekoľko rokov diskutuje o odluke cirkvi od štátu. Cirkevní hodnostári a politici síce hľadajú vhodný model, ktorý by vyhovoval obidvom stranám, zatiaľ sa im to ale nepodarilo. S tým, ako je upravený vzťah štátu a cirkvi je nespokojná väčšina Slovákov.
Až tretina populácie je podľa výsledkov najnovšieho výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied za úplnú odluku cirkví od štátu. Ďalšia štvrtina Slovákov potom chce, aby štát podporoval cirkvi len v niektorých oblastiach verejného záujmu. Len menšia časť verejnosti je za zachovanie súčasného modelu.
Podľa sociológa ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslava Tížika výskum ukázal, že verejnosť vníma otázky vzťahu cirkvi a štátu inak ako cirkevná a politická reprezentácia. To si však cirkvi a politici uvedomujú.
„Slovensko je v tomto veľmi podobné západným spoločnostiam, kde sa považuje aj náboženstvo a náboženské vyznanie za súkromnú záležitosť a nevidia dôvod, prečo by mal štát podporovať niektoré skupiny,“ skonštatoval Tížik.
O tom, že štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví, je presvedčených necelých 15 percent, a to, že štát má podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi, žiada len viac ako 5 percent ľudí.
„V súčasnosti hradí štát platy kňazov a určité percento na prevádzku centier, ale v každom prípade je potrebné nájsť nový model, pretože tento je ešte pozostatkom socializmu,“ poznamenal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Financovanie cirkvi upravuje Vatikánska zmluva podpísaná v roku 2000 medzi Slovenskom a Svätou stolicou.
„Vzhľadom na platnosť tzv. Vatikánskej zmluvy, podpísanej ešte za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Pokiaľ je Vatikánska zmluva platná, štát musí nejakým spôsobom riešiť financovanie cirkví na Slovensku,“ konštatuje hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Zmena financovania môže prísť len po dohode s cirkvami.
„Súčasná vláda si nedala do svojho programového vyhlásenia zmenu financovania cirkví, ale vedenie odbornej diskusie, ktorej výsledkom by malo byť predloženie viacerých alternatívnych foriem ich financovania,“ dodal Bednár.
V expertnej komisii na riešenie problematiky financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorá je poradným orgánom ministerstva kultúry, sa momentálne hovorí o troch možných spôsoboch financovania cirkví.
„Jednak zavedenie daňovej asignácie, tento systém cirkvi už odmietli raz, druhý systém - zavedenie príspevkov pre cirkvi v závislosti od počtu ich členov, a tretí ponechanie systému priamej štátnej podpory cirkvám zo štátneho rozpočtu,“ uviedol minister kultúry Marek Maďarič.
Podľa bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera cirkvi by sa mali financovať po novom tak, aby bola odstránená ich previazanosť na vládnu moc. Riešenie spočíva v tom, že každý daňovník bude môcť rozhodnúť o poukázaní jedného percenta zo svojho daňového základu cirkvám podľa vlastného uváženia. Sumu môže daňovník prerozdeliť medzi viacerých príjemcov.
„Pre cirkvi a tretí sektor v súčasnosti smeruje cez 80 miliónov eur, v našom modeli počítame so sumou vyššou, a to zo sumou okolo 125 miliónov eur. Čiže je veľký predpoklad, že či už cirkvi alebo subjekty tretieho sektora získajú viac finančných prostriedkov," uzatvoril Krajcer.
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Hurvínek? A od Nepila? Teda taťuldo, to zírám...
Jan Kovařík, moderátor Českého rozhlasu Dvojka
3 x Hurvínkovy příhody
„Raději malé uměníčko dobře, nežli velké špatně.“ Josef Skupa, zakladatel Divadla Spejbla a Hurvínka