Slovensko o Turecku

Faktom však je, že aspoň politici by sa mali diskusiu pripraviť. Na budúci týždeň už vláda zaujme oficiálne stanovisko a predloží ho parlamentu na prerokovanie. A výsledok rokovania parlamentu potom bude oficiálnym názorom krajiny.

Doteraz sú známe iba rôzne vyhlásenia, názory či deklarácie najvyšších predstaviteľov jednotlivých politických strán. Keďže sú odlišné, pravdepodobne sa téma Turecka stane aj témou ďalšieho vnútropolitického zápasu. A to nielen iba z hľadiska prirodzeného rozdelenia politickej scény na vládnu koalíciu a opozíciu, ale i vo vnútri vládnej koalície.

Strana premiéra Mikuláša Dzurindu sa vyjadrila ešte pred správou Európskej komisie, v ktorej podporila začatie rokovania s Tureckom. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že jeho strana podporí iba takú procedúru rokovaní, z ktorej nebude vyplývať aj záväzok prijať Turecko za člena únie.

Argumentoval pritom tom nielen schopnosťou únie prijímať ďalšie krajiny, ale tiež "finančnou únosnosťou jej rozširovania".

Nekompromisne a jednoznačne sa k možnosti prijatiu Turecka do únie postavili kresťanskí demokrati. Ich predseda a zároveň predseda parlamentu Pavol Hrušovský konštatoval, že existuje veľa dôvodov preto, aby Turecko zostalo pred bránami únie. Pretože podľa kresťanských demokratov exitujú k tomu štyri základné dôvody.

Po prvé, Turecko nie je v Európe, a preto do jej únie nepatrí. Po druhé, je to kvôli bezpečnosti na hraniciach, kedy v prípade začlenenia sa Turecka by únia hraničila s Iránom a Irakom. Tretím dôvodom proti vstupu Turecka do únie je podľa kresťanských demokratov to, že je to chudobná krajina a ich štvrtý dôvod proti, je kvôli kultúrno-civilizačným otázkam.

Tie upresnil minister vnútra Vladimír Palko - kresťanským demokratom prekáža, aby sa ktokoľvek zo 60 miliónov Turkov mohol usadiť kdekoľvek v Európskej únii, vrátane Slovenska. Dôvod je jednoduchý i keď priamo nevyslovený - ide o otázku viery. Kresťanov a moslimov.

Ostatné politické strany na Slovensku sa v názore na možný vstup Turecka do únie zhodujú. Je síce pozoruhodné, keď sa zhodujú liberáli či komunisti, pravičiari či ľavičiari, v tomto prípade je tomu však naozaj iba preto, lebo zatiaľ na rozšírenie únie aj o Turecko nemajú názor. HZDS napríklad oznámilo, že Turecko má oprávnenie i predpoklady plniť kritériá na prijatie, liberáli vyhlásili, že podporia to, čo povie Európska komisia, Strana maďarskej koalície nahlas uvažuje, že pre Európu by asi nebolo dobré, keby sa Turecko pričlenilo k islamskému svetu.

A podľa komunistov problém nie je v kresťanských či moslimských hodnotách, ale v približovaní európskych a ázijských princípov a hodnôt.

Ostatné politické strany na Slovensku v tejto záležitosti mlčia. Nerobia tak preto, že sú si vedomí toho, že o vstupe Turecka do Európskej únie už bude rozhodovať budúca generácia politikov, a nie súčasná, ale preto, že žiadny názor na "robenie" europolitiky jednoducho nemajú.