Rozbitý slovenský parlament

Na začatie schôdze je však potrebná ich nadpolovičná väčšina v parlamente, teda najmenej 76 poslancov. Mimovládni poslanci sa prezentovať odmietli a tak, hoci sa schôdza parlamentu mala začať dnes, po troch neúspešných pokusoch zostáva otázne, či sa začne aspoň zajtra. K mimovládnym poslancom totiž pribudli počas tohto víkendu ďalšie posily. Kongres strany Aliancie nového občana, ktorej tri vládne strany nedávno vypovedali Koaličnú zmluvu vyslovil dôveru svojmu predsedovi Pavlovi Ruskovi, taktiež nedávno odvolanému z funkcie ministra hospodárstva. A zároveň sa vysporiadal aj s neposlušnými straníkmi - troch z nich najskôr ch zbavil funkcií podpredsedov v strane, potom kongres odhlasoval zmeny stanov a na ich základe zo strany vylúčil viacerých dovtedajších funkcionárov, vrátane poslancov parlamentu. A strana ako celok prešla do opozície.

Deväť poslancov získal premiér Dzurinda síce na svoju stranu a spolu s predsedami KDH a SMK s nimi uzatvoril dohodu o ďalšej spolupráci, ako sa však ukázalo, k začatiu schôdze parlamentu potrebuje predseda vlády ešte získať niekoľkých ďalších tzv. nezávislých poslancov.

Premiér Dzurinda ešte pred hlasovaním parlamentu odovzdal prezidentovi návrh na vymenovanie nového ministra hospodárstva - bývalého automobilového pretekára Jirka Malchárka. Do tejto funkcie ho nominovala práve skupina 9 poslancov, ktorí boli vylúčení z Aliancie nového občana. Spolu s ním bude mať táto skupina poslancov vo vláde premiéra Dzurindu troch ministrov - zdravotníctva, kultúry a už spomínaného hospodárstva. Prezident Malchárka síce do funkcie ešte nemenoval, pretože odchádza do USA, nevyslovil však žiadne výhrady voči tomuto návrhu a vyjadril ochotu vymenovať nového ministra hneď po svojom návrate zo zahraničia.

Nová slovenská vláda je zložená naozaj neštandardným spôsobom, keďže ju tvoria tri politické strany a skupina nezávislých poslancov. V parlamente má zaistenú podporu zhruba 69 poslancov, podporu ostatných si teda musí pri presadzovaní vládnych návrhov zákonov neustále získavať. V uzatvorenej dohode o spolupráci tri strany a skupina poslancov iba vyhlásili, že sa zaväzujú spolupracovať na plnení vládneho programu, prijatého pred necelými tromi rokmi a podporovať ho. Na vládnutie to však nebude stačiť - i keď sa podarí parlament sfunkčniť, ešte stále to automaticky nebude znamenať, že bude aj ochotný aj schvaľovať návrhy zákonov predložené vládou. Obštrukcia mimovládnych poslancov v parlamente zrejme zakrátko - a možno už aj zajtra - skončí.

Je to dlhodobo neudržateľný stav, naviac, mimovládni poslanci chápu, že keď dokážu parlament zablokovať, dokážu v ňom presadiť aj to, čo chcú oni, a nie čo chce vláda. Hrá sa tak o zorganizovanie síl - keď sa mimovládni poslanci dohodnú, môžu začať aj riediť vládny kabinet vyslovovaním nedôvery jednotlivým ministrom. Čas potrebujú iba na to, aby sa dohodli, ktorého z nich odvolajú ako prvého. Isteže, premiér Dzurinda tento čas zase využije na to, aby poslancov presviedčal o potrebe fungovania vlády v súčasnom zložení. A tak "cena" nezávislých poslancov, teda takých, ktorí nie sú ani s vládou, ale ani s opozíciou, stúpa závratným tempom. Sú totiž vystavení aj tlaku predčasných volieb, ktoré už otvorene začali spomínať nielen opozičné strany, ale aj strany vládne. A je zrejmé, že predčasné voľby nevyhovujú najviac práve nezávislým poslancom, keďže sa im môže predčasne skončiť nielen mandát, ale aj príjem a ostatné požitky.

Na jednej strane ich vábi k sebe vláda, na druhej opozícia, ale na tretej sa im vláda spolu opozíciou vyhrážajú predčasnými voľbami a teda ukončením ich politickej kariéry. Inými slovami, v slovenskom parlamente to dnes nemá naozaj nikto ľahké - ani vláda, ani opozícia, ani nezávislí poslanci.