Ratifikované a vymaĺované

Schválenie Lisabonskej zmluvy však prinieslo riadnu politickú búrku medzi tromi opozičnými stranami - unionistami Mikuláša Dzurindu, kresťanskými demokratmi Pavla Hrušovského a Stranou maďarskej koalície Pála Csákyho. Také zemetrasenie medzi nimi ešte naozaj nebolo a to pritom kresťanskí demokrati napríklad pred dvomi rokmi rozbili vládnu koalíciu a vyvolali tak predčasné parlamentné voľby. Dôvodom súčasného politického zemetrasenia je účasť poslancov Strany maďarskej koalície na hlasovaní o Lisabonskej zmluve. Hlasovanie o nej doteraz opozičné strany spolu úspešne blokovali - vládna koalícia by totiž bez súhlasu niekoľkých z nich ratifikáciu nedokázala v parlamente vôbec presadiť. Na schválenie zmluvy bol potrebný súhlas najmenej 90 poslancov, vládna koalícia ich má k dispozícii o päť menej.

Zlyhanie, zrada či strata dôveryhodnosti, to sú najčastejšie výrazy, ktorými Stranu maďarskej koalície dnes častujú predstavitelia ďalších dvoch opozičných strán aj komentátori. Mikuláš Dzurinda napríklad vyhlásil: "Ja som takéto flagrantné porušenie dohody vlastne v politike ešte nezažil". A podľa predsedu kresťanských demokratov Pavla Hrušovského sa zase Strana maďarskej koalície stala tichým spoločníkom vládnej koalície. Samozrejme, predseda SMK Pál Csáky tieto a podobné hodnotenia odmieta - vyhlásil, že jeho strana považuje politiku predsedu vlády Roberta Fica aj na základe schváleného tlačového zákona za cynickú, jeho osobne považuje naďalej za populistu a obsah Ficovej politiky aj naďalej považuje za prázdny.

Faktom je, že zmenu rozhodnutia strany Csáky nedokázal veľmi dôveryhodne vysvetliť. Ešte pred piatimi dňami tvrdil, že jeho poslanci sa na hlasovaní o Lisabonskej zmluve nezúčastnia, niekoľko hodín pred ním oznámil, že zmluvu všetci podporia. Jeho opoziční partneri sa cítia byť dotknutí tým, že keby ich spolupráca ďalej pokračovala, mohli zmluvu blokovať až do konca tohto roka a snažiť sa o zmenu tlačového zákona.

Dôvodom kedysi spoločného rozhodnutia opozičných strán nezúčastniť sa na hlasovaní o zmluve bol totiž práve návrh tlačového zákona. Deň pred hlasovaním o ratifikácii ho parlament schválil aj napriek výhradám viacerých medzinárodných inštitúcií, medzi nimi OBSE, Asociácie európskych novinárov či Article XIX a tiež, samozrejme, aj výhradám novinárov, vydavateľov a opozície. Dnes vyšli celoslovenské denníky na protest proti tlačovému zákonu opäť s tzv. vybielenou prvou stranou, navyše orámovanou čiernou farbou. Tlačový zákon totiž zavádza právo na odpoveď aj na pravdivé informácie a redakcie sa obávajú, že noviny budú zahltené odpoveďami politikov, hoci napíšu pravdu. Čím im zaberú priestor na ďalšie nové informácie.

Mám dôvod si myslieť, že hlavným dôvodom obratu či "zrady" Strany maďarskej koalície nebol tlačový zákon ani ďalšie politické dohody s vládnou koalíciou napríklad o pripravovanom školskom zákone, ale situácia v strane samotnej. Je rozdelená ani nie pol na pol, ale skôr v neprospech súčasného predsedu Pála Csákyho, ktorý po voľbách vystriedal dlhoročného predsedu Bélu Bugára. Súboj o predsednícke kreslo vyhral iba o pár hlasov a sklamaný Bugár a spol. teraz ukázali, že sa nehodlajú podvoliť každému Csákyho rozhodnutiu. Inými slovami, predseda Csáky ustúpil, v opačnom prípade by rozdelil poslanecký klub a ratifikácii zmluvy aj tak nezabránil, keďže najmenej 6 jeho poslancov by sa na hlasovaní aj tak zúčastnilo.

Ešte inak - Mikuláš Dzurinda nespokojencov vo vlastných radoch zo strany vylúčil. Od kresťanských demokratov odišli sami. A Pál Csáky ich má v strane ďalej. Až čas tak ukáže, ktoré z týchto troch riešení v troch opozičných stranách bolo zlé, horšie a najhoršie. Hlavným politickým posolstvom po ratifikácii Lisabonskej zmluvy však je, že premiér Robert Fico drží pevne v rukách vládnu koalíciu a nemá žiadnu opozíciu. Je vymaľované.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .