Pýcha nadále předchází pád

A manželka Pavla Ruska poslankyňou parlamentu. Keď Schusterova strana o tri roky neskôr odmietla Ruskov diktát a jeho záujem o predsednícku stoličku, opäť iba zásluhou televízie Markíza mohla vzniknúť nová politická strana, ktorá na politický piedestál dokázala dostať aj samotného majiteľa televízie Pavla Ruska, aj šéfredaktora spravodajstva a viacerých redaktorov tejto televízie.

Samozrejme, iba hlupák by sa takejto televízie vzdal, presnejšie, predal v nej svoj podiel, pretože zároveň sa tým vzdal nielen lukratívnej a ziskovej firmy, ale aj výrazného politického vplyvu. Pavol Rusko však nepredal vlastný podiel vo firme svojmu doterajšiemu spoločníkovi preto, lebo chcel, ale preto lebo musel. Suma, ktorú od americkej CME dostal, je údajne 30 miliónov USD. Čo nie je veľa, keďže CME sa kúpou stala 80 percentným vlastníkom televízie a má teda v nej rozhodujúci vplyv. Pre porovnanie, kúpa televízie NOVA v Českej republike stála CME takmer miliardu amerických dolárov. Lenže keby Pavol Rusko svoj podiel v Markíze odmietol predať, o rok by už nemal ani televíziu ani peniaze. Markíze totiž o rok končí licencia na vysielanie a tak CME dala Ruskovi jednoznačnú ponuku - buď jej predá svoj podiel za stanovenú sumu alebo ako spoluvlastník televízie nebude súhlasiť so žiadosťou o predĺženie licencie. Inými slovami, ak by Rusko svoj podiel odmietol predať, CME by zabrzdila žiadosť o predĺženie licencie, tá by sa tak uvoľnila a CME by ju pravdepodobne získala ako novú. Samozrejme, bez účasti Pavla Ruska. Možno to povedať aj tak, že CME si vlastne kúpila vysielaciu licenciu na ďalšie roky, pretože žiadosťou o jej predĺženie má na ňu prednostné právo.

Zmeny vlastníckych pomerov v televízii ešte musí odsúhlasiť Protimonopolný úrad, čo je však iba technická záležitosť. Prvé zmeny v samotnej televízii sa však udiali hneď po predaji - zo dňa na deň prišli o miesto šéfredaktor spravodajstva, šéf publicistiky ako aj Ruskova manželka, ktorá robila vedúcu vydania správ. A ďalšie zmeny na vedúcich miestach a zrejme aj miestach redaktorov, ktorí vykonávali nadprácu, prídu na rad neskôr.

Príbeh Pavla Ruska na verejnej scéne tak vlastne pomaly končí. Chcel vyrábať pančuchy, ale pomocou politického vplyvu, hlavne Vladimíra Mečiara, ktorý mu bol aj na svadbe a jeho HZDS, získal licenciu na televízne vysielanie. Vďaka mizernej verejnoprávnej Slovenskej televízii, ktorá bola v tom čase v úplnom područí HZDS, sa mu podarilo vybudovať televíziu mimoriadne obľúbenú a teda aj úspešnú. S jej pomocou dokázal manipulovať verejnú mienku a ako už bolo povedané, aj ovplyvňovať politiku. Televízia z neho urobila poslanca a podpredsedu parlamentu a neskôr aj člena vlády. Paradoxné je, že ho zradili práve jeho televízni spolupracovníci, ktorých vzal so sebou do politiky a ktorí by bez neho neboli nikým a ničím. Rozbili mu stranu, zapríčinili jeho pád z ministerského kresla a namiesto pôvodných 8 percent voličskej podpory sa dnes preferencie jeho strany potácajú okolo 2 percent. Naviac, Ruskovi ešte hrozí aj trestné stíhanie takže možno o rok, dva či neskôr bude pozerať na svet spoza zamrežovaných okien.

Pritom to bol kedysi naozaj úspešný muž. Zabudol však na porekadlo, podľa ktorého pýcha predchádza pád. A zistenie, že dávne pravdy platia aj v modernom svete Vyvolených a Veľkých Bratov, môže byť pre spoločnosť stále užitočné.