Pokus o zoštátnenie médií

Na prvej strane denníky priniesli iba text pod názvom Sedem hriechov tlačového zákona. V siedmich bodoch vysvetľujú, prečo ho považujú za neprijateľný. Podľa nich hrubo zasahuje do redakčnej práce, porušuje demokratické zásady, práva občanov a slobodu tlače. Denníky s takouto úpravou, teda bielou prvou strany vyšli v krajine pod Tatrami už dva razy. Prvý krát v roku 1995 a druhý v roku 1997. V oboch prípadoch to bolo kvôli tlakom Mečiarovej vlády, ktorá chcela napríklad obmedziť výdavky na reklamu, diskriminovať zahraničný kapitál či uvaliť na médiá neprimerane vysokú daň z pridanej hodnoty. Tak ako vtedy aj dnes cítia vydavatelia ohrozenie fungovania systému tlače, demokracie, slobody prejavu spätej so slobodným šírením informácií.

Z niektorými zo siedmych hriechov návrhu tlačového zákona tak, ako ich uvádzajú vydavatelia a redakcie, možno polemizovať, niektoré dokonca označiť aj za nepresné či zavádzajúce. Podstata je ale v ich prospech - návrh zákona z dielne koalície SMER-SNS a HZDS je naozaj zlý. Veľmi zlý. To napokon tvrdia aj viaceré medzinárodné organizácie, ktoré sa slobodou prejavu a šírenia informácií zaoberajú, medzi nimi OBSE, Article IX a množstvo mimovládnych organizácií. Podstatu ich argumentov nedávno uznal aj premiér Robert Fico, keď oznámil, že koalícia sa bude vážne zaoberať ich pripomienkami a osobne to sľúbil aj šéfovi eurosocialistov Poulovi Rassmusenovi. Koniec koncov, vážnosť situácie približuje aj podmienka všetkých troch opozičných strán - buď bude schválený štandardný tlačový zákon alebo v parlamente neprejde schválenie tzv. Lisabonskej zmluvy, ktorá sa týka ďalšieho fungovania Európskej únie.

V súčasnosti existujú už iba dva hlavné nevyriešené problémy. Tým menej dôležitým je spor o tom, či novinár má mať právo alebo povinnosť chrániť svoj zdroj informácií. Koalícia presadzuje povinnosť, vydavatelia právo. Obidve strany majú na to vlastné dôvody, ale či už bude schválené právo alebo povinnosť novinára chrániť svoj zdroj, na veci to v podstate nič nezmení - tak či onak zdroj nikdy nebude a nemôže mať stopercentnú istotu, že ho novinár nikomu neprezradí - existuje na to viacero spôsobov.

Kruciálnym problémom je zavedenie práva na odpoveď, pretože toto právo sa priznáva na pravdivé skutkové tvrdenie, pravdivý fakt. Na odstránenie nepravdivého či pravdu skresľujúceho tvrdenia má slúžiť aj naďalej obvyklé právo na opravu. Modelový prípad - noviny informujú, že XY v obchode ukradol pečivo. Je to fakt, fakt pravdivý, overený a potvrdený políciou, ktorá zlodeja prichytila pri čine. Napriek tomu má zlodej právo na odpoveď - môže napísať, že áno, síce kradol, ale iba preto, lebo bol hladný a nemal peniaze. A noviny sú povinné jeho odpoveď uverejniť.

Isteže, pri zavádzaní práva na odpoveď nejde vôbec o malých darebákov. Právo na odpoveď je vytvorené pre potreby politikov a to hlavne politikov vládnej koalície. Oni môžu a nepochybne aj dokážu zahltiť stránky novín odpoveďami na fakty, o ktorých si myslia, že sa dotkli ich cti, dôstojnosti alebo súkromia, hoci sú pravdivé.

Dôvod zavedenia takéhoto patvaru je očividný - politici budú mať zákonom zabezpečený prístup do médií a na náklady vydavateľa. Ochrana pred odpoveďou totiž prakticky neexistuje - naopak, za odmietnutie uverejniť opravu hrozí novinám pokuta až vo výške 150 tisíc korún. Keby situácia nebola až taká vážna, bola by jednoducho smiešna. Zdá sa však, že vládna koalícia z práva na odpoveď neustúpi a jej členovia, ktorých činnosť má byť nepochybne aj pod kontrolou médií, sa ho budú v praxi domáhať. Mám dôvod si myslieť, nejde o nič viac ani menej ako o jej pokus zoštátniť médiá, keďže ich cenzúra je Ústavou zakázaná. Vládna koalícia tým trafí viacero múch naraz - získa priestor v médiách a získa ho na náklady vydavateľov. Zároveň tým zúži priestor na informovanie verejnosti, pretože namiesto uverejnenia ďalších objektívnych správ budú v novinách publikované subjektívne odpovede.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .