Miliardy za komunistov
Koncom minulého roka Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone vyrieklo v niekoľkoročnom spore ortieľ: Slovensko je povinné zaplatiť Československej obchodnej banke bezmála 25 miliárd korún. Slovenská vláda sa rozhodla toto rozhodnutie rešpektovať a ja mám dôvod myslieť si, že jej rozhodnutie je dobré.
Vláda mala totiž viacero možností. Mohla sa napríklad voči rozhodnutiu arbitráže ako celku odvolať alebo mohla napadnúť iba jeho prepočty. Pokúsila sa zhodnotiť aj tieto alternatívy - renomovaná zahraničná právna kancelária jej však potvrdila, že spochybniť síce možno necelé tri miliardy korún, s vysokou pravdepodobnosťou by však Slovensko bolo úspešné iba v sume 250 miliónov korún. Takýto spor by však trval možno aj rok a sankčné úroky by zatiaľ dosiahli zhruba ďalšiu miliardu korún. A samozrejme, ďalšie náklady na právne zastúpenie, ktoré mimochodom v tejto kauze stáli Slovensko už viac ako 600 miliónov korún. Inými slovami, riziko minutia ďalších miliónov korún pri napadnutí rozhodnutia washingtonskej arbitráže bolo príliš vysoké.
Prehratý spor má korene z vlády komunistickej strany v Československej socialistickej republike. Banka vtedy hospodárila rovnako, ako ostatné inštitúcie, teda zle. Po odstránení komunistického režimu a vzniku dvoch samostatných republík sa česká aj slovenská vláda v roku 1993 rozhodli Československú obchodnú banku ozdraviť. Obidve založili inkasné jednotky, ktoré prevzali pohľadávky banky, na čo im samotná banka dala úver zhruba 40 miliárd korún. Zatiaľ čo česká strana úver splácala, slovenská sa rozhodla po troch rokoch splácanie zastaviť. A tak banka požiadala v roku 1997 Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone o riešenie sporu. O sedem rokov neskôr bolo rozhodnutie známe - Slovensko musí banke zaplatiť zhruba 25 miliárd korún. Mimochodom, v roku 1999 ju predala súkromnej belgickej firme za necelých 15 miliárd.
Česká vláda však musí banke zaplatiť tiež, keďže sa v roku 1998 zaviazala kryť 90 percent hodnoty splatnej pohľadávky. Česká republika mala v prípade, že banka od Slovenska peniaze nevymôže, uhradiť ČSOB viac ako 21 miliárd korún. Po akceptovaní výroku arbitrážneho súdu vo Washingtone slovenskou vládou, však česká vláda, teda daňoví poplatníci už zaplatia súkromnej banke iba zopár miliárd českých korún.
Rozhodnutie slovenskej vlády zaplatiť Československej obchodnej banke takmer 25 miliárd korún bolo prijaté aj na základe predchádzajúcej dohody medzi bankou a ministerstvom financií. Podľa tejto dohody Slovensko do konca tohto týždňa zaplatí banke 16 miliárd korún a na splatenie ďalších peňazí dostalo od banky odklad na jeden rok. Dohoda je výhodná pre obidve strany - banka bude mať okamžite k dispozícii 16 miliárd a Slovensko nemusí prerábať štátny rozpočet na tento rok. Peniaze, ktoré dá banke má k dispozícii a tie, ktoré mu zostávajú zaplatiť počíta vykryť z výnosov tohotoročnej privatizácie štátnych podnikov.
Na Slovensku je rozhodnutie vlády zaplatiť miliardy korún vnímané ako dedičstvo vlád Vladimíra Mečiara. Pravdou je, že za jeho vlády vtedajší minister financií, mimochodom dnešný europoslanec za HZDS Sergej Kozlík, sa postaral o to, aby Slovensko porušilo svoje záväzky a prestalo banke platiť. Ja však mám dôvod myslieť si aj čosi iné - neférové správanie sa štátu voči súkromnej spoločnosti a porušovanie zmlúv je iba jedna odsúdeniahodná vec. Samotný vznik dlžoby a nedobytných pohľadávok však primárne zapríčinila vláda komunistov. A pred ich budovaním lepších zajtrajškov so smutným koncom, si treba neustále dávať dobrý pozor.
