Mečiarova šanca

Žiaľ, aj takto sa niekedy končí hon na voličské hlasy.

Mimoriadna udalosť však nezastaví iných politikov. Ešte pár dní môžu presviedčať voličov, že práve ich strana je tá najdôveryhodnejšia, najlepšia a má super riešenia. Samozrejme, aj na Slovensku existujú strany, ktoré voličom sľubujú nemožné na počkanie a zázraky do troch dní. Treba však povedať, že takéto strany stoja zväčša mimo záujmu voličov a pozornosť sa sústreďuje na šesť až sedem strán, ktoré by mohli prejsť päťpercentným volebným sitom, dostať sa do parlamentu a niektoré z nich následne aj do vlády.

Nielen kampaň je na Slovensku nudná. Nudné a prázdne sú aj politické besedy s kandidátmi. Nie je to výlučne chyba moderátorov, pretože ťažko diskutovať s politikom, ktorý opakovane hovorí - povedal som čo som chcel a považoval za vhodné a potrebné, viac nepoviem. Tieto frázy, ktoré do slovenskej politiky priniesol Mikuláš Dzurinda, si osvojili už viacerí politici, aj z celkom iných ideovo zameraných strán. A podobné sú aj ich volebné programy - ťažko v nich možno nájsť spôsoby ako chcú problémy riešiť. Najväčší rozdiel je v tom, že kým pravicové strany chcú pokračovať alebo naštartovať reformy, ktoré doteraz nestihli, ľavicové strany sľubujú zmiernenie ich dopadov na občanov. Akým spôsobom a kedy však už nehovoria. Inými slovami, politici, okrem zopár nacionalistických extrémistov, si dávajú veľký pozor na jazyk.

Dôvod je jednoduchý - je síce isté, že na Slovensku bude koaličná vláda, nikto však nedokáže načrtnúť ani len jej kontúry. A podieľať sa na moci by chcela každá strana, napokon, veď preto aj existuje. Žiadny politik si tak nechce vopred nevhodnými vyjadreniami zatvoriť dvere pred prípadným oslovením podieľať sa na vláde. Povolebných kombinácií je veľa a vo viacerých z nich sa počíta aj s HZDS Vladimíra Mečiara.

Koaličný potenciál HZDS, ktorý bol ešte pred štyrmi rokmi nulový, je dnes takmer maximálny. Iba málo strán hovorí, s HZDS žiadnu koalíciu nebudeme uzatvárať. Vyjadrenia na stranu Vladimíra Mečiara sú skôr opatrné, ako odsudzujúce. Isteže, aj samotný Mečiar sa za osem rokov v opozícii zmenil. Už to nie je "samec", ako ho pred rokmi nazval líder skupiny Elán Jožo Ráž. Ale je tomu tak iba preto, lebo nemá moc. Naviac, takmer absolútnu - vládne koalície HZDS s nacionalistami či robotníkmi pripomínali skôr politických sluhov a poskokov ako koaličných partnerov.

Vladimír Mečiar túži byť s HZDS ešte aspoň raz vládnou stranou. Dosiahol by tým úplnú akceptáciu svojich výčinov - počnúc zavedením teroru väčšiny, cez podozrenia zo zneužívania tajnej služby, únos syna prezidenta Kováča, vraždu Róberta Remiáša, ale aj získania veľkého majetku. Mám dôvod si myslieť, že ak sa mu v nadchádzajúcich voľbách podarí dosiahnuť, že HZDS bude opäť vládnou stranou, vypovie to o stave spoločnosti a hlavne politickej kultúre na Slovensku omnoho viac, ako všetky doterajšie reformy.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci http://www.rozhlas.cz/cro6/audio/ Radio na přání