Malá alebo veĺká hanba?

Je to prekvapujúce, pretože Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré voči zmluve nemalo žiadne námietky a jej predchodkyňa - Zmluva o ústave pre Európu - prešla pred niekoľkými rokmi v parlamente ako nôž maslom. Hlavne, keď schválenie Lisabonskej zmluvy v parlamente zablokovala opozícia, teda SDKÚ vedená Mikulášom Dzurindom a Strana maďarskej koalície Pála Csákyho. Obidve strany totiž nepochybne patria medzi prívržencov, zástancom a obhajcom inštituciálnej reformy Únie.

Na schválenie Lisabonskej zmluvy je v parlamente potrebný súhlas najmenej 90 poslancov, vládna koalícia ich má k dispozícii iba 85, takže potrebuje súhlas aspoň piatich ďalších. Opozičné strany však zatiaľ držia spolu, čo je dôvod, pre ktorý musí byť ratifikácia zmluvy nateraz odložená.

Dôvodom nesúhlasu opozičných strán je návrh nového tlačového zákona, ktorý poslancom na schválenie predložila vláda. Na prvý pohľad ide o dve vzájomne nesúviace záležitosti, napokon argument vládnej koalície aj znel, že nie je možné podmieňovať schválenie zahraničnej zmluvy vnútroštátnym zákonom. Preto podľa predsedu vlády Fica i ďalších členov koalície, ale tiež prezidenta Gašparoviča ide zo strany opozície o vydieranie, ktoré je neprípustné. Na pohľad druhý a podľa tvrdenia opozície, nie je možné, aby jednou rukou hlasovali za európsku zmluvu a druhou za zákon, ktorý je s ňou evidentne v rozpore. Súčasťou eurozmluvy je totiž aj Charta základných práv, ktorú spája s návrhom nového tlačového zákona právo na slobodu informácií a prejavu. A je pravdou, že neladia vôbec na rovnakú strunu. Preto opozícia odkázala vládnej koalícii - za eurozmluvu budeme hlasovať vtedy, keď bude tlačový zákon v súlade, a nie v rozpore s európskymi štandardmi.

Minister kultúry Marek Maďarič, ktorý návrh zákona pripravil a po ňom aj ostatní členovia vlády síce, samozrejme, tvrdili, že návrh je v súlade s európskymi štandardmi aj ústavou, ale potvrdilo sa, že to nie je pravda. Po novinároch, vydavateľoch a neskôr aj Slovenského syndikátu novinárov, ktorý návrh najskôr podporil, sa k protestom a kritikom pridal aj hlavný predstaviteľ OBSE pre médiá Miklós Haraszti. Vládna koalícia spochybňovala do piatku aj jeho argumenty, po piatku je však všetko inak. V diskusii a argumentácii medzi ministrom kultúry Maďaričom a predstaviteľom OBSE Harasztim ťahal totiž za kratší koniec minister Maďarič. Záver ich rokovania je taký, že vládna koalícia sa bude jeho pripomienkami k návrhu zákona zaoberať a návrh upravovať. OBSE vyčíta návrhu znenie viacero paragrafov, ktoré ohrozujú slobodu médií. Medzi ne patrí hlavne právo na odpoveď, ktoré podľa vládnej moci na Slovensku má byť úplne iné ako je napríklad v Českej republike - právo na odpoveď by sa na Slovensku malo totiž uplatňovať na pravdivé informácie. Tie, ktoré sú nepravdivé a môžu sa tak dotknúť aj cti alebo dôstojnosti osoby spadajú pod právo na opravu, ktoré český zákon už nepozná. Aj podľa OBSE by takto nastavené právo na odpoveď poskytlo politikom neobmedzený a svojvoľný prístup k vlastnej publicite.

O kvalite návrhu tlačového zákona vypovedá aj poznámka OBSE k možnosti úradníkov ministerstva kultúry posudzovať a udeľovať médiám pokuty, keď obsah novín nebude podľa nich v súlade s morálnymi hodnotami. Podľa OBSE "zákon v tejto časti pôsobí ako Guinnesova kniha rekordov, lebo uvádza až 18 druhov nenávisti."

Hanba, ktorú Slovensko utŕžilo tým, že do sveta tri razy oznamovalo hlasovanie o eurozmluve, ale tri razy ho aj odložilo, môže byť zabudnutá iba vtedy, keď eurozmluvu rýchlo schváli. Mám dôvod si myslieť, že to bude až po schválení tlačového zákona, inak bude opozícia hlasovanie blokovať až do poslednej možnej chvíle, teda konca roka. V takom prípade bude platiť, že z reformného vzoru Únie, sa stal výmenou vlády jeho postrach. Nielen na Slovensku, ale aj v Únii.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .