Gregor Martin Papucsek: Alexander-Sándor Petőfi

28. únor 2015

Největší audioportál na českém internetu

Názory a argumenty | Foto: Český rozhlas

Gregor Martin Papucsek: Alexander-Sándor Petöfi

Hor´ sa Maďar, vlasť velí ti, tu čas, teraz abo nikdy. Tento začiatok Petőfiho Piesne národa vie každý Maďar, ktorý skončil, povedzme 4. triedu základnej školy. A potom refrén: Prisaháme na praboha maďarstva, prisaháme, rovnosť chceme, bez rabstva.

To sú azda najviac citované verše v Maďarsku, vraj pod ich vplyvom vypukla peštianska revolúcia 15. marca 1848.

Recitoval ich sám Petőfi pred davom, ktorý sa potom presunul na budínsky hrad zvrhnúť habsburského miestodržiteľa, neskôr to išlo ešte ďalej: habsburgovcov aj detronizovali, ale to už vypukol ozbrojený boj, ktorý trval až do jesene 1849, Viedeň revolúciu v Uhorsku potlačila pomocou ruského cára, a Petőfi padol na bojisku pri meste Šegešvár, ktoré je dnes v Rumunsku.

Čtěte také

Jeho telo nikdy nenašli, preto vznikli legendy, že vojnu prežil, dostal sa ako zajatec až na Sibír, do Barguzinu, kde písal básne dokonca po rusky. No a do Barguzina sa vybrala nejedna výprava po Petőfiho stopách, naposledy v 90. rokoch, po revolúcii protitotalitnej, istý fanatik a dobrodruh, podnikateľ, kráľ kotlov, ktorý vraj našiel aj jeho kosti. Akurát sa zosmiešnil, no faktom je, že Petőfi je schopný mobilizovať ľudí všelijakým smerom aj v súčasnosti.

Narodil sa 1. januára 1823 – čarovný dátum – v mestečku na uhorskej dolnej zemi Kiskörös – Malý Kereš. Slovenský názov nie je náhodný, žilo tam slovenské väčšinové obyvateľstvo, a hoci to tak vždy nebolo, dnes už aj maďarská literárna i historická veda viac-menej uznáva, že Sándor Petőfi mal matku Máriu Hrúzovú Slovensku, sotva rozumela po maďarsky, i otca Štefana Petroviča Slováka, obaja pochádzali z horného Uhorska, obaja evanjelici, syn je v matrike zapísaný ako Alexander Petrovits, ktorého materinským jazykom – to je azda logické – bola slovenčina.

Zichy Mihály: Sándor Petőfi recituje 15. března 1848 při vystoupení lidu v Pešti

Rodina žila neskôr v čisto maďarskom prostredí, ale Alexandra napríklad konfirmoval v Pešti Ján Kollár, aj neskôr ho učili známi slovenskí dejatelia, na gymnáziu v Aszóde či v Banskej Štiavnici. Keď bol študent, vysmievali sa mu pre jeho maďarčinu ovplyvnenú slovenčinou.

Časom sa začal považovať za Maďara. Pomaďarčenú verziu svojho mena používal od svojich dvadsiatich rokov, čiže len posledných šesť rokov svojho života. Dlho sa podpisoval ako Sándor Petrovics, no 3. novembra 1842 mu vyšla prvá veľká zbierka básní, kde sa uvádza ako Petőfi.

Ktovie, možno práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť, čo je známy jav aj v prípade iných velikánov i menších postáv dejín. Faktom je, že svoje dielo napísal po maďarsky, je azda najmaďarskejším básnikom.

Bola to jeho voľba, a rôzne výlevy slovenské i naopak, maďarské, sú už smiešne. Prvý seriózny poet na slovenskej strane, ktorý totálne pochopil Petőfiho, bol Pavol Országh Hviezdoslav, najväčší slovenský básnik, ktorý – aká grimasa osudu – začal písať svoje prvé básne po maďarsky.

autor: gmp