Celospoločenská zhoda

12. leden 2009

K naplneniu rozhodnutia slovenskej vlády spustiť po niekoľkých dňoch od odstavenia opätovne jeden blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach možno nepríde. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek má totiž mandát na vydanie pokynu na jeho spustenie do soboty, kedy by už mal z Ruska do krajiny opäť prúdiť plyn.

0:00
/
0:00

Nič to však nemení na to, že pokyn na prípravné prace spustenia bloku V1 jadrovej elektrárne už bol vydaný a aj sa realizuje. Prípravné práce sa týkajú tzv. reštartovania - druhý blok je síce odstavený, ale iba niekoľko dní. Má teda aj platné povolenie na prevádzku a spĺňa tiež všetky platné bezpečnostné predpisy. Jeho odstavenie komentoval premiér Robert Fico tak, že išlo o záväzok bývalej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý musela jeho vláda splniť. Ide o záväzok vyplývajúci z prístupovej zmluvy k Európskej únii - odstavenie bolo totiž podmienkou súhlasu Rakúska so vstupom Slovenska do únie.

Premiér Fico si je vedomý, že spustením bloku jadrovej elektrárne Slovensko poruší prístupovú zmluvu, čo sa ešte v dejinách únie nestalo. Opätovne spustiť druhý blok Jaslovských Bohuníc je však podľa neho nevyhnutné v súčasných časoch neistých výsledkov rokovaní o obnovení dodávok plynu z Ruska. Slovensko si podľa premiéra nemôže okrem nedostatku plynu dovoliť aj problémy s elektrinou. Na báze plynu fungujú totiž aj tzv. podporné služby v elektroenergetike a z dôvodu nedostatku plynu už prišlo k odstaveniu spoločností Mondi Ružomberok a Slovintegra Levice, ktoré poskytujú podporné služby pri výrobe elektriny práve z plynu.

V prístupovej zmluve sa Slovensko zaviazalo odstaviť prvý blok Jaslovských Bohuníc do roku 2006 a druhý blok do konca roku 2008. Tak sa aj stalo. Brusel krajine za to do roku 2006 poskytol 190 miliónov eur a do roku 2013 má Slovensko sľúbených ďalších takmer 400 miliónov eur. Opätovným spustením by tak únia mohla žiadať okrem iného aj vrátenie peňazí a zastavenie prísunu ďalších.

O tom, že k porušeniu zmluvy by v takom prípade prišlo neexistujú žiadne pochybnosti. Povedalo to viacero ľudí z únie, vrátane "slovenského" eurokomisára Jána Figeľa či hovorcu eurokomisára pre energetiku Ferran Espuny. Premiér Fico dôvodí slovami, že krajina tak robí v čase krízy a krajnej núdze. "Škody, ktoré napáchame na prístupovej zmluve, sú podstatne menšie, ako tie, ktoré by Slovensku hrozili, keby sme to neurobili," vyhlásil v tejto súvislosti premiér Fico.

Je to pozoruhodný prístup z viacerých dôvodov. Bez ohľadu na poradie: po prvé preto, lebo za súčasný stav, ktorý na Slovensku existuje, teda odkázanosti výhradne na dodávku ruského plynu, môže iba krajina sama a nikto iný. O diverzifikácii nielen plynu sa od jej vzniku iba hovorí, ale nekoná. Po druhé - samotní energetici oznamujú, že opätovné spustenie bloku jadrovej elektrárne nie je potrebné. Na trhu je podľa nich dostatok elektriny a v prípade núdze ju možno dokúpiť zo zahraničia.

Vyhlásenie Premiéra Fica, že vláda berie na seba plnú zodpovednosť za obnovenie fungovania druhého bloku V1 a uvedomuje si, že by tým prišlo k porušeniu podmienok prístupovej zmluvy k Európskej únii je nielen zbytočným ukazovaním silných ramien, ale hlavne nepochopením únie samotnej. Aj preto, lebo nikto iný za rozhodnutia vlády zodpovednosť vziať nemôže ani keby chcel - nesie ju vždy iba ona sama. Pozoruhodné je iné - verejná podpora opozičných strán, podnikateľov či obchodníkov vláde, teda ich verejná podpora porušenia prístupovej zmluvy.

Mám dôvod si myslieť, že celospoločenská zhoda na porušení zmluvy, akejkoľvek zmluvy - a to aj bez ohľadu na to, či k nej napokon príde alebo nie - je pre krajinu oveľa horšia správa ako prerušenie dodávok ruského plynu či opätovné spustenie bloku jadrovej elektrárne. Totiž tam, kde neplatia ani zmluvy, neplatí už vôbec nič.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio

Nejposlouchanější

Více z pořadu

E-shop Českého rozhlasu

Starosvětské příběhy lesníků z časů, kdy se na Šumavě ještě žilo podle staletých tradic.

Václav Žmolík, moderátor

ze_světa_lesních_samot.jpg

Zmizelá osada

Koupit

Dramatický příběh viny a trestu odehrávající se v hlubokých lesích nenávratně zmizelé staré Šumavy, několik let po ničivém polomu z roku 1870.