Ani nevinný, ani bezúhonný, ale amnestovaný

Pre úplnosť treba povedať, že v jednej z káuz, týkajúcej sa automobilu Mercedes, ktorý tajná služba použila v roku 1995 v súvislosti s únosom prezidentovho syna Michala Kováča bude ešte Najvyšší súd rozhodovať. Prokurátor obvinil Ivana Lexu z toho, že nenahlásil údajnú krádež tohto auta či jeho likvidáciu. Potom, ako súd Lexu zbavil obvinenia s odôvodnením, že sa na tento skutok vzťahujú amnestie vydané v roku 1998 zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom, generálny prokurátor voči rozhodnutiu súdu podal mimoriadny opravný prostriedok. Momentálne celá záležitosť stojí na Najvyššom súde, pretože Lexovi advokáti namietli zaujatosť členov príslušného senátu. Kým bude aj tento prípad právoplatne ukončený, však pretečie Dunajom ešte veľa vody.

Navyše, možno sa domnievať - aj vzhľadom na ostatné podozrenia a obvinenia vznesené voči Ivanovi Lexovi - že aj táto kauza skončí v jeho prospech. Je totiž iba ťažko predstaviteľné, že osoba, ktorá bola obvinená a podozrivá zo spáchania toľkých trestných činov, by skončila za mrežami kvôli nenahláseniu krádeže jedného auta či administratívnym nedostatkom pri jeho likvidácii.

Keď bývalý šéf tajnej služby Lexa dokázal presvedčiť celý rad vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov o svojej nevine v takých kauzách, ako boli fingovaná kúpa triptychu Kľanania troch kráľov, sabotáže, nezákonného vypočúvania či vyplácania peňazí tzv. "mŕtvym dušiam", teda neexistujúcim pracovníkom, bolo by naozaj nečakané až hlúpe, keby jeho advokáti zlyhali práve v prípade obyčajného automobilu. A v prípade jeho následného odsúdenia, tak dovolili hocikomu a verejne nazývať Ivana Lexu zločincom.

Rozhodnutie špeciálneho prokurátora o zastavení trestného stíhania Ivana Lexu v súvislosti s návodom na vraždu Róberta Remiáša a v spojení so zneužívaním právomocí verejného činiteľa preto nijako neprekvapilo. Táto kauza je však nielen poučná a odstrašujúca zároveň, ale hlavne dostatočne zreteľne vypovedá o spôsoboch, praktikách a možnostiach tajnej služby na Slovensku. Aj o chápadlách slovenskej mafie, ktorá bola v nej zapletená. Tri roky po Remiášovej vražde vypovedal člen podsvetia Karol Szatmáry, že vraždu si objednal Ivan Lexa spolu s jedným bossom a vykonali ju Imrich Oláh a Jozef Roháč. Tých následne polícia aj obvinila z vraždy. Szatmáryho prepustili z väzby a zaradili do programu chránených svedkov. Z neho neskôr ušiel a odvolal aj svoju výpoveď. Tri mená - Szatmáry, Oláh a Roháč sú dôležité preto, lebo prví dvaja boli zavraždení a tretí je dlhodobo nezvestný, čo možno vykladať aj tak, že jeho telo iba doteraz nebolo nájdené.

Tak či onak, ďalšie a posledné zastavenie trestného stíhania bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu vyvolalo na politickej scéne opäť vzruch, pretože kresťanskodemokratické hnutie vyhlásilo, že znovu predloží do parlamentu návrh na zrušenie amnestií, ktoré vydal v roku 1998 v zastúpení prezidenta Vladimír Mečiar. Amnestie vydal v súvislosti s únosom prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Indície aj vyšetrovatelia totiž smerovali k podozreniam tajnej služby, vedenej Ivanom Lexom. Kresťanskí demokrati pritom tvrdia, že amnestie sú kľúčom aj k ďalším skutkom, ktoré znemožňujú vyšetriť. Keďže však už štyri razy so svojím návrhom cez parlament neprešli, je viac ako iba isté, že neprejdú ani na piaty.

A to je dobre. Aj vzhľadom na to, že už aj slovenské médiá o Lexovi tvrdia, že je nevinný a bezúhonný, a to napriek tomu, že tomu tak nie je - Ivan Lexa je totiž účastný amnestie, čo je celkom iný status. Mám dôvod si myslieť, že tak ako rozvedený muž nie je ani slobodný, ani ženatý, podobne, amnestovaný nie je ani vinný, ale ani nevinný. Navyše, nemožno vôbec predpokladať, že ak by Mečiarove amnestie boli naozaj zrušené, bola by účasť tajnej služby pod vedením Ivana Lexu na únose prezidentovho syna preukázaná a samotný Lexa odsúdený. Doterajšie ukončenie 14 prípadov, v ktorých Lexa na hlavu porazil Slovensko, to ani len trochu nenaznačujú. Skôr naopak.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .