Aj v Maďarsku sa diskutuje o radaroch

Idea vymeniť ich za tri menšie, zato výkonnejšie radarové stanice, sa zdala byť vynikajúca, navyše po vstupe krajiny do NATO aliancia prisľúbila, že plne uhradí náklady vo výške 24 miliárd forintov, čo je asi dve a pol miliardy českých korún. Z troch lokátorov boli dve postavené do určeného termínu, čiže vlani na jeseň. Ide o radary na severe a na juhovýchode krajiny, kde miestne obyvateľstvo neprotestovalo. Pre tretiu stanicu bol pôvodne vyhliadnutý vrch Zengoe v pohorí Mecsek na juhu, blízko chorvátskych hraníc. Presne pred dvoma rokmi však aktivisti Greenpeace a maďarských ochranárskych združení zabránili začatiu stavebných prác akciami, ktoré vyvolali aj medzinárodnú pozornosť, okrem iného sa pripútali k stromom, keď sa na blízku objavili ťažké mechanizmy. Deklarovanou príčinou protestov bola jedna rastlina - takzvané banátske pivonky, ktoré rastú v Európe iba tu, na vrchu Zengoe...

Výstavbou radarov by mohli vyhynut definitívne. Pomoc protestujúcim poskytol aj László Sólyom, ktorého medzitým zvolili za hlavu štátu. Sám sa označil za"zeleného prezidenta" a otvorene bol proti radarom na spomínanom vrchu, čo bolo nezanedbateľné aj preto, lebo prezident je predsa aj hlavným veliteľom ozbrojených síl...

Takže vláda tu zaspätkovala a hľadala iné riešenie. Nasledovali dlhé konzultácie, nakoniec všetci zainteresovaní, vrátane prezidenta, sa zhodli na tom, že pre účely radarovej stanice by bol vhodný vrch Tubes na území mesta Pécs. To bolo tiež vlani na jeseň. Prípravné štúdie boli hotové, stavebné práce sa už-už začali, no ozvali sa ďalší ochranári, najmä organizácia Občania za Mecsek. Na jednej strane vyjadrili obavy zo zvýšeného žiarenia, pretože je tu aj silný televízny vysielač, na strane druhej však upozorňovali na to, že mesto Pécs sa môže stať terčom nepriateľského útoku. Treba dodať, že úrady sa snažili tieto obavy rozptýliť len veľmi liknavo, nepresvedčivo, či jednoducho tomu neprikladali význam.

Nastal však zvrat. Ochranárom sa podarilo dosiahnuť, aby vo veci radarov vypísali miestne referendum - usporiadali ho minulú nedeľu. Avšak: účasť na ľudovom hlasovaní bola nedostatočná, polovica voličov nešla k urnám, iba 32 percent, hoci drvivá väčšina tých, ktorí predsa hlasovali, sa vyslovila proti radarom, bolo ich 90 percent. Jednoducho povedané: bolo ich veľa, ale ich nebolo dosť. Z toho ministerstvo obrany vyvodzuje záver, že väčšina obyvateľov mesta Pécs nie je proti objektu. Tento názor zdieľa celá vláda, ktorá v stredu aj vydala rezolúciu o začatí výstavby radarov, čiže je odhodlaná záležitosť uzavrieť, pretože pre ňu sú tieto naťahovačka dosť trápne - vzhľadom na záväzky dané Severoatlantickej aliancii.

Tu by sa mohol príbeh aj skončiť, konštatovaním, že záujmy obrany vzdušného priestoru, respektíve bezpečnosti civilných letov sú predsa dôležitejšie, ako obavy ochrancov prírody. Občianske združenia sa však nevzdávajú, pričom do ošemetnej situácie sa dostáva vedenie mesta. Primátor je socialista, ktorý len ťažko môže ísť proti svojej vláde, hoci sám sa vyjadril, že radary nechce. Rovnako zmýšľajú aj ostatné politické strany v meste Pécs a teraz sa plánujú obrátiť na ústavný súd. Ochranári však vidia pred sebou úspešný protest proti radarom plánovaným pôvodne na iný kopec, takže svoj zápas nevzdávajú, sú dokonca pripravení rozprúdiť hnutie občianskej neposlušnosti. Bitka za radary a proti radarom teda akiste bude pokračovať...

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .