Z hlavy na nohy

Samozrejme, vynárajú sa pritom otázky, prečo za balík reformných zákonov napríklad boli aj poslanci zvolení za HZDS, ktorí hlasovali proti programovému vyhláseniu vlády a naopak, za reformu nehlasovali poslanci zvolení za SDKÚ, ktorí program vlády podporili. O dôvodoch či postojoch poslancov však možno nateraz iba špekulovať - faktom zostáva, že reforma bola schválená. Šesť zákonov, ktoré ju tvoria môže síce ešte prezident parlamentu vrátiť na opätovné prerokovanie, počet poslancov, ktorí ju podporili by však ľahko zlomilo aj jeho prípadné veto. A keďže opozičná strana Smer už avizovala, že požiada Ústavný súd, aby rozhodol, či schválené zákony sú v súlade s Ústavou alebo nie, prezident pravdepodobne do politického sporu s parlamentom nepôjde a nechá reforme voľný priebeh.

Z odborného hľadiska je nastupujúca reforma zdravotníctva dosť neprehľadná. To, mimochodom, dokazuje aj skutočnosť, že napriek takmer 700 pozmeňujúcim návrhom, sa diskusia v parlamentnom pléne vôbec nekonala. A tak v tejto chvíli existuje na Slovensku iba malý počet ľudí, ktorí presne vedia, čo jednotlivé zákony obsahujú. Napokon, aj samotný minister zdravotníctva, ktorý by mal byť jedným z tých, ktorí zákony dôverne poznajú už konštatoval, že niektoré z nich bude potrebné nanovo zmeniť či upraviť. Inými slovami - z desiatok a desiatok paragrafov, ktoré sú obsahom šestice zákonov, je momentálne neprehľadná sieť.

Hlavné zmeny sú však dané a jasné. Zdravotné poisťovne sa zmenia na akciové spoločnosti, ktoré bude kontrolovať nový Úrad nad zdravotnou starostlivosťou. Na akciové spoločnosti sa zmenia tiež štátne nemocnice a ústavy. Poistenie bude povinné, s možnosťou dobrovoľného pripoistenia - to v prípade, keď bude chcieť mať pacient lepšie služby pri ošetrení. Deti do troch rokov sú pritom od poplatkov oslobodené. Poisťovňu, s ktorou bude pacient nespokojný bude môcť zmeniť raz za rok a záchranná služba sa podľa zákona musí dostať pod hrozbou pokuty k pacientovi už do 15 minút. V platnosti zostávajú poplatky za návštevu lekára či vydanie lieku na recept v lekárni a pacienti budú viac priplácať aj za kúpeľnú starostlivosť. Za liečbu zhruba 3 000 diagnóz si budú pacienti musieť priplatiť, pričom sumu bude určovať vláda na návrh ministerstva zdravotníctva.

Všeobecne povedané - schválená reforma zdravotníctva má postaviť systém poskytovania zdravotnej starostlivosti z hlavy na nohy. Prioritou sa stáva prevencia, ktorá má byť hradená z verejného poistenia - napríklad výkony poskytnuté v súvislosti s liečbou zubného kazu budú plne hradené z verejného zdravotného poistenia iba vtedy, ak pacient v predchádzajúcom kalendárnom roku absolvoval preventívnu stomatologickú prehliadku. Ak na nej nebol, zákrok či liečbu si bude hradiť úplne sám.

Hlavným dôvodom na zmenu doterajšieho systému bola jeho neudržateľnosť. A hoci je isté, že zákony, ktoré zmeny v zdravotníctve zavádzajú bude potrebné o krátky čas reparovať, aj tak by to malo byť lepšie, ako súčasný nefungujúci a drahý systém. Ktorý napokon aj tak platia ľudia, a nikto iný. Bezplatné štátne zdravotníctvo neexistuje už iba preto, lebo štát nehospodári s inými peniazmi, ako peniazmi svojich občanov. Tzv. bezplatnosť je preto iba zdanlivá, nie aj reálna, nehovoriac o korupcii, s ktorou ide ruka v ruke. To možno povedať aj napriek neveľmi dobrému argumentu ministra zdravotníctva, podľa ktorého postupné zmeny, ktoré od nástupu do funkcie zavádzal spomalili a znížili rast dlhu v zdravotníctve. Pred dvomi rokmi bol dlh v sume viac ako 7,5 miliárd korún, za minulý rok to bolo 6 miliárd korún, argumentoval minister.

Pravdou však je, že v minulom roku, teda po zavedení poplatkov ľudia zaplatili už zhruba o 3,5 miliárd korún naviac, takže dlh v zdravotníctve sa prakticky neznížil, ale zvýšil.

A práve šafárenie s peniazmi či neprehľadnosť ich tokov by reforma mala obmedziť alebo ešte lepšie odstrániť. Jednoducho povedané - postavenie vecí z hlavy na nohy môže byť z krátkodobého hľadiska aj drahé aj bolestivé, ale v konečnom dôsledku musí priniesť úžitok. I keď to nebude ani zajtra, ani o rok či dva.