V Bratislavě proběhla mezinárodní konference "Rozšířená Evropa: Nová agenda"

Konferencia sa konala nielen dva týždne pred rozšírením NATO a mesiac pred rozšírením Európskej únie, ale aj týždeň po teroristických útokoch v Španielsku a iba niekoľko desiatok hodín po vypuknutí ďalších etnických nepokojov v Kosove.

Faktom je, že nielen ďalšie rozšírenie NATO, ale hlavne bezprecedentný súčasný vstup desiatky krajín do Európskej únie prinesie so sebou aj doteraz nepoznané či nepredvídateľné problémy. Postačí si spomenúť na nedávnu diskusiu okolo návrhu tzv. euroústavy, ktorá sa snaží úniu prekvalifikovať na akýsi Superštát s množstvom byrokracie, ale s málom subsidiarity a legitimity.

Z tohto uhla pohľadu sa môže zdať, že usporiadať konferenciu o ďalšom rozširovaní euroagendy - teda kým nie je vyriešená a schválená euroagenda základná - je predčasné. Nie je to však tak. Vnútorné problémy únie možno riešiť aj za jej súčasného ťaženia na Balkán. Práve na tom sa zhodli aj účastníci konferencie, ktorí povedali: "Integrácia balkánskych krajín do transatlantických ako aj európskych štruktúr je prostriedkom zaručenia stability v regióne. Pre jej nastolenie je dôležitá aj ekonomická prosperita aj potláčanie extrémizmu a organizovaného zločinu".

Tak napríklad chorvátsky premiér vyhlásil, že jeho krajina chce byť mostom, cez ktorý sa integrácia rozšíri do ostatného regiónu. Premiér Macedónska zase varoval, že nerozšírenie únie na celý Balkán by bolo zdrojom nestability nielen Balkánu, ale aj celého eurokontinentu. A do tretice príklad z kaukazského regiónu, keď z úst gruzínskeho prezidenta odznelo, že vstup do Európskej únie je spoločným cieľom troch krajín južného Kaukazu - Gruzínska, Azerbajdžanu a Arménska.

Mimochodom, na diskusiu o rozširovaní demokratických princípov, vlády zákona, rešpektovania základných ľudských práv a slobôd či stability inštitúcií nie je nikdy priskoro. Je významné, že konferencie sa zúčastňujú všetky strany - členovia, pristupujúci i záujemcovia. Prirodzene, po jej skončení nemožno očakávať okamžité riešenia či vyriešenia množstva komplikácií, ktoré sú so začleňovaním balkánskych krajín spojené. Ich reálne pristúpenie do eurozóny zostáva ďalej hudbou budúcnosti.

Rovnako, ako ich vstup do pásma bezpečnosti, ktoré, napokon, iba čaká na vytvorenie. Nie je žiadnym tajomstvom, že na spôsoby zabezpečenia bezpečnosti majú Európa a Amerika veľmi rozdielne názory. A vytvoreniu ich spoločného pásma bezpečnosti a prosperity vôbec neprospieva rozširujúca sa nová európska móda - tzv. antiamerikanizmus. Bolo by isto paradoxom, ak by práve balkánske krajiny mali starému a novému kontinentu ponúknuť recept na vytvorenie euro-amerického pásma bezpečnosti. Nemožno to však ani celkom vylúčiť.

Hlavný význam bratislavskej konferencie je však v tom, že jednu etapu síce končí, ale zároveň ďalšiu začína. Vytváranie a formulovanie vízie o možných postupoch a procesoch po vytvorení novej Európskej únie o necelé dva mesiace, je tým správnym štartom ako napomôcť k zlepšeniu osudu i možností tých ostatných. Nemali by nám totiž ostať ľahostajní.