Tri plus jeden

18. červen 2007

Uplynulý víkend bol na Slovensku bol v znamení dvoch výročí - tretieho roku pôsobenia Ivana Gašparoviča vo funkcii prezidenta republiky a jedného roku od parlamentných volieb, ktorých výsledkom bolo uzatvorenie vládnej koalície vedenej Robertom Ficom, Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom.

0:00
/
0:00

To, že od nástupu Ivana Gašparoviča do funkcie prezidenta republiky uplynuli už tri roky pripomenul hlavne samotný Gašparovič zvolením tlačovej besedy pri tejto príležitosti. Inak by sa na to zrejme aj zabudlo - prezident Gašparovič nepatrí medzi osoby, o ktoré by bol napríklad zo strany médií veľký záujem. Sem-tam o ňom napíšu, keď podpíše alebo nepodpíše a vráti parlamentu na opätovné prerokovanie nejaký zákon, častejšie, keď sa zúčastní nejakých automobilových pretekov. Ivan Gašparovič má prezidentské heslo - myslím národne, cítim sociálne - možno však dodať aj to, že koná lokálne a pôsobí bezradne. Ivan Gašparovič si napríklad aj po troch rokoch vo funkcii prezidenta myslí, že na základe jeho hesla mu občania dali dôveru v prezidentských voľbách. Pravdou je, že nemali na výber - jeho protikandidátom bol predseda HZDS Vladimír Mečiar, o ktorom už v roku 1999 politik Vladimír Palko vyhlásil, že by ho porazil aj drevený koník. Boli to vôbec prvé voľby, v ktorých hlava štátu bola volená priamo voličmi, a nie v parlamente, a protikandidátom Vladimíra Mečiara bol Rudolf Schuster.

Ak očistíme prejav Ivana Gašparoviča od rôznych nánosov a chválenkárstva, najdôležitejším bolo jeho oznámenie, že bude o dva roky pravdepodobne zase na funkciu hlavy štátu kandidovať. Vyhliadky na znovuzvolenie má viac ako dobré. Veľmi neškodí a jeho podporovateľ už v minulých voľbách, Robert Fico a jeho strana SMER, je dnes v krajine veľmi populárny, takže keď sa Gašparoviča rozhodne opäť podporiť, mal by mať sedenie v prezidentskom paláci isté. Hlavne, keď iný kandidát zatiaľ nie je ani len na obzore. Popularita, ale aj dôveryhodnosť Roberta Fica aj jeho strany SMER je naozaj nevídaná a podľa prieskumov verejnej mienky sa udržuje na hranici 40 percent. Pritom jeho vláda toho veľa za rok neurobila - zrušili sa poplatky u lekára a v nemocniciach, dôchodcovia dostali na Vianoce osobitný dôchodok a zvýšil peňažnú dávku na prvé dieťa. Nie síce všetkým, ale zvýšil. Naposledy "vybojoval" pre niektorých dôchodcov lacnejší plyn o 50 korún. V zásadných veciach, ktoré by krajinu posúvali ďalej urobil zatiaľ urobil iba málo - novela Zákonníka práce je už síce v parlamente, ale neprechádza tak, ako ju schválila vláda, so zdravotníctvom sa stále iba pasuje, podobné problémy má v ďalších rezortoch. Inými slovami, zatiaľ funguje to podstatné po starom, teda takpovediac dzurindovsky - podľa zákonov, ktoré navrhla vláda Mikuláša Dzurindu.

To vôbec nie je na škodu. Krajina je ekonomicky výkonná a stále rastie, nezamestnanosť sa znižuje a zamestnanosť zvyšuje, na Slovensku už dokonca v niektorých odvetviach začínajú chýbať pracovníci. Aj vzhľadom na množstvo miliárd korún, ktoré do krajiny prídu prostredníctvom eurofondov, čaká Roberta Fica iba v tomot volebnom období iba jedna veľká úloha - vstup do eurozóny. Naplánovaný je o dva roky a keď sa podarí, Slovensko bude prvou krajinou z Visegrádskej štvorky, ktorá bude mať menu euro.

Na prvý pohľad sa tak zdá, že Slovensko má skvelú vládu - ľuďom sa darí a jej popularita je preto veľká. Signály, že čosi nie je v poriadku si iba málokto všíma, hoci je ich dosť. Napríklad, že ani jedna z vládnych strán nemá momentálne zahraničné krytie - Ficova strana SMER má stále pozastavené členstvo u eurosocialistov, HZDS naposledy odmietli euroliberáli a SNS v europarlamente nemá žiadne zastúpenie. Pohľad zo zahraničia na slovenskú vládnu koalíciu však veľmi ľudí v krajine pod Tatrami netrápi. Horšie ale je, že ani avizované zmeny, ktoré chce vláda urobiť napríklad v oblasti bezpečnosti. Pod kepienkom boja proti teroristom navrhuje umožniť bezpečnostným zložkám, vrátane tajnej služby sledovať ktorúkoľvek vybranú osobu spôsobom on line. A to bez akejkoľvek kontroly či predchádzajúceho súhlasu súdu. Aj preto mám dôvod si myslieť, že Slovensko sa vracia kdesi hlboko pred rok 1989 a slobodu mení za dočasne plné bruchá. Naozaj, žiadne bingo.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio

Nejposlouchanější

Více z pořadu

E-shop Českého rozhlasu

Kdo jste vy? Klára, nebo učitel?

Tereza Kostková, moderátorka ČRo Dvojka

jak_klara_obratila_na web.jpg

Jak Klára obrátila všechno vzhůru nohama

Koupit

Knížka režiséra a herce Jakuba Nvoty v překladu Terezy Kostkové předkládá malým i velkým čtenářům dialogy malé Kláry a učitele o světě, který se dá vnímat docela jinak, než jak se píše v učebnicích.