Štrajk alebo divadlo?

Dôvodom celoštátneho protestu študentov sú písomné maturitné práce z matematiky. Treba povedať, že ide o úplne nový spôsob maturitných skúšok, ktoré boli zavedené do praxe po prvý raz a študenti si v nich okrem iného môžu vybrať aj obtiažnosť testu, ktorý musia absolvovať. Najťažšiu variantu testov z matematiky sa rozhodlo písať necelých 3 tisíc stredoškolákov. Ministerstvo školstva sa však dopustilo chyby, keď poslalo do škôl vytlačené testy aj s vyznačenými správnymi odpoveďami. Faktom je, že testy so správnymi odpoveďami dostalo iba 77 študentov, keďže ostatné zachytili pri kontrole riaditelia škôl prípadne členovia maturitných komisií ešte pred ich odovzdaním študentom.

Minister školstva Martin Fronc preto nariadil na budúci týždeň testy z matematiky študentom zopakovať. Všetkým bez rozdielu čo znamená, že testy sú nútení opakovať nielen študenti, ktorí ich dostali aj so správnymi odpoveďami, ale aj tí, ktorí ich vyplnili riadnym spôsobom, teda na základe svojich vedomostí. Prirodzene, že títo študenti to nepovažujú za spravodlivé rozhodnutie, ale za spravodlivé ho nepovažujú ani tí, ktorí dostali testy so správnymi odpoveďami tvrdiac, že to predsa nebola ich chyba. A nie je správne aby boli potrestaní za chybu, ktorú urobil niekto úplne iný. Preto sa rozhodli vyhlásiť štrajk a preto zaplnili námestia a ulice po celom Slovensku.

Protesty proti niečomu, to je príležitosť, po ktorej radi siahnú všetci politici s výnimkou tých, ktorých sa priamo dotýkajú. Študentský štrajk nie je výnimkou - súhlasiť s ním a podporiť ho sa poponáhľali nielen opozičné strany, ale aj vládne strany okrem tej, ktorá ministra školstva obsadila. A tak je Slovensko v tejto súvislosti dnes plné rôznych paradoxov - politických aj občianskych. To, že protesty študentov využíva opozícia, ktorá túži po skalpe ministra školstva je ešte ako-tak pochopiteľné, dištancovanie sa od koalície jej tromi vlastnými stranami je však úplne farizejské. Tri vládne strany totiž prezentujú, že s postupom ministra školstva nesúhlasia a dokonca, že by mal z funkcie odstúpiť. Ale zároveň tvrdia, že prípadný návrh na jeho odvolanie opozíciou v parlamente nepodporia, pretože nechcú rozbiť koalíciu. "Minister školstva nám za to nestojí", vyhlásil napríklad predseda jednej z koaličných strán Pavol Rusko.

Pravdou je, že minister školstva už nechal potrestať pracovníkov, ktorí s testami narábali a tak piati vedúci pracovníci Štátneho pedagogického ústavu sú už bývalými vedúcimi pracovníkmi. To však nič nemení na podstate veci, totiž, že ani zákon ani príslušná vyhláška neumožňuje ministrovi nariadiť opakovanie skúšok. Vyhláška hovorí o opravných a náhradných skúškach, nie však o skúškach opakovaných. Inými slovami, minister nemá právo opakované skúšky nariadiť a keďže takéto právo nemá, ide o tzv. nulitné rozhodnutie. Teda neplatné ešte skôr, ako ho minister vydal. Ako je všeobecne známe, z bezprávia právo nevzniká.

Občianskym paradoxom je niečo úplne iné - aj tí, ktorí s postupom ministra nesúhlasia a spochybňujú jeho právo vyhlásiť opakované skúšky vrátane ústavných právnikov študentom radia, aby na opakované skúšky prišli a až po nich podali na súd sťažnosť pre porušenie ich základných práv. Ja však mám dôvod si myslieť, že by to napriek očakávaným nepríjemnostiam a navzdory právnym expertom nemali urobiť. Naopak, na súd by sa mali obrátiť ešte pre opakovanými skúškami. Ak sú totiž naozaj presvedčení o zneužívaní právomocí ministra školstva, ak sú presvedčení o svojom práve, nemali by podľahnúť žonglovaniu a rétorickým cvičeniam právnikov, ale na svojich právach trvať. I keď nemožno úplne vylúčiť, že to môže mať pre nich aj negatívne následky. Napríklad, že nezmaturujú a budú musieť maturitu opakovať o rok. Získajú aspoň skúsenosť zo zápasu o vlastné práva a dôležitosti hľadania spravodlivosti - akúsi maturitu z občianstva.

V opačnom prípade budú totiž ich dnešné demonštrácie, štrnganie kľúčmi a protesty proti štátnej moci iba obyčajným divadlom.