Slovensko 2009

Jednoznačným a azda aj najväčším úspechom je zavedenie eura. Prechod na neho bol bez väčších problémov, napokon, Slovensko čerpalo zo skúseností iných krajín, hlavne Slovinska a vláda na zavedenie novej meny vyčlenila dostatok miliónov korún. Ďalším je politická stabilita vládnej koalície vedenej premiérom Robertom Ficom. Obľúbenosť jeho strany SMER i jeho osobne zostáva v spoločnosti veľmi vysoká. Viac ako tretina voličov v ňom vidí aj po troch rokoch vládnutia svojho "pána Božského". Nejde pritom o žiadnu virtuálnu podporu - v roku 2009 sa na Slovensku uskutočnili troje voľby a všetky vyhral Robert Fico. Nespochybniteľne - má najvyšší počet poslancov v europarlamente, iba vďaka jeho podpore zostal Ivan Gašparovič v kresle prezidenta aj na ďalšie funkčné obdobie a vyhral tiež voľby vo všetkých krajoch s výnimkou bratislavského, v ktorom sa stal "hajtmanom" kandidát opozície.

V roku 2009 prišlo k výmenám šiestich ministrov, pričom rezort životného prostredia premiér Fico svojmu koaličnému partnerovi - Slovenskej národnej strane - úplne vzal a posadil do ministerského kresla nominanta vlastnej strany. SNS aj po tejto politickej potupe z vládnej koalície neodišla, presne v duchu hesla "lepší vrabec v hrsti ako holub na streche". Preložené to znamená, že je lepšie mať hoci aj menší podiel na moci, ako žiadny.

Totemom vládnej koalície zostali aj v roku 2009 korupcia a klientelizmus. Preukázateľne, keďže kvôli nim prišlo o kreslo viacero členov vlády. Nejde pritom o žiadne drobné, krajine prišla o milióny eur, ktoré zostávajú pre ňu stratené aj po personálnych zmenách na ministerstvách. Inými slovami - ľudia v štátnych funkciách sa síce menia, štátne peniaze však zostávajú na účtoch súkromných osôb.

Politiku Roberta Fica označujú pozorovatelia politickej scény aj za tyraniu väčšiny. V parlamente neprechádzajú takmer žiadne návrhy opozície bez ohľadu na to, akej témy sa týkajú, pričom ak sa vládnej koalícii pozdávajú, na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu ich predloží ako vlastné návrhy. Napokon, vládna koalícia sa svojskému spôsobu vládnutia ani netají - otvorene hovorí o tom, že opozičné strany prehrali voľby a tak ich k plneniu vládneho programu nepotrebuje. A jej predstavitelia, či už je to predseda parlamentu alebo premiér, sem-tam dodávajú, že opoziční poslanci môžu byť radi, keď sedia v parlamente a nie vo väzení.

Ani v zahraničnej politike Slovensko nezaznamenalo veľké úspechy. Napätie v slovensko-maďarských vzťahoch vyvrcholilo vyhlásením maďarského prezidenta za personu non grata vládou. Viaceré novozriaďované európske úrady napriek evidentnej snahe Slovensko nezískalo medzi nimi eurokomisára pre energetiku, Úrad pre rovnosť pohlaví dostala Litva, Európsky technologický inštitút bude v Budapešti a Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov zase pripadla Slovinsku.

Tak či onak, k dobrej politickej kondícii Roberta Fica a jeho vládnej koalície na Slovensku významnou mierou prispieva neprofesionálne správanie sa médií a neexistencia alternatívy k jeho vládnutiu. Opozícia je aj po tri a pol roku od prehratých volieb akoby stále v šoku a nie je schopná žiadnej významnejšej politickej akcie. Naopak, poslanecké kluby všetkých troch opozičných strán zaznamenali úbytok poslancov.

Mám dôvod si myslieť, že rok 2009 nebol pritom pre Slovensko najhorší. O šesť mesiacov sa budú v krajine konať parlamentné voľby - ich výsledky zrejme potvrdia pozíciu Roberta Fica a ten zase pritvrdí v presadzovaní etatizmu. Preto dnes dvojnásobne platí želanie, aby bol budúci rok naozaj lepší ako bude.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .