Slovenské koalície

Takáto situácia je dnes na Slovensku, kde sa schyľuje k voľbám do krajov a "hajtmanov". Oficiálne sa nazývajú voľby do Vyšších územných celkov a "hajtmani" predsedovia Vyšších územných celkov. Tak to schválila prvá Dzurindova vláda, a to napriek odborníkom, ktorí odporúčali iné názvy - župy a županov. A takisto boli za ich iný počet, ktorý by viac reflektoval na historické členenie krajiny. Súčasný počet krajov je totiž nelogický až hlúpy, ale tak rozhodol pred niekoľkými rokmi parlament. Treba pripomenúť, že na veľkú radosť Vladimíra Mečiara, pretože jeho vláda bola prvá, ktorá takto krajinu rozparcelovala a Dzurindova vláda jej rozdelenie nezmenila, ale potvrdila.

Výsledky prvých volieb do krajov aj "hajtmanov" potvrdili výhodnosť Mečiarovho rozdelenia krajiny. Presnejšie, výhodnosť pre jeho HZDS. Stalo sa totiž jednoznačným volebným víťazom - politickou stranou, ktorá mala najviac poslancov v zastupiteľstvách, ako aj na čele krajov. V jednom z nich - v Trenčianskom - boli dokonca zvolení poslanci i "hajtman" výlučne z HZDS.

Takýto scenár by sa však v tohtoročných voľbách už nemal zopakovať. A to z dvoch hlavných dôvodov: prvým je, že HZDS už nemá takú podporu a silu, ktorú malo ešte pred piatimi rokmi. Opustilo ho či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne viacero členov i politických predstaviteľov. Po druhé - hoci vznikajú veľmi pozoruhodné koalície politických strán, ani v nich už HZDS nemá také dominantné či exkluzívne zastúpenie, aké malo pred prvými krajskými voľbami.

HZDS však akýmsi outsiderom nadchádzajúcich jesenných volieb rozhodne nebude. A to vďaka ďalším stranám, s ktorými sa mu podarilo alebo ešte podarí uzatvoriť koalície. HZDS má totiž v každom kraji otvorené dvere pre spoluprácu. A otvorili mu ich tí, pre ktorých bolo hnutie Vladimíra Mečiara iba pred niekoľkými rokmi politickým nepriateľom číslo jeden. Netýka sa to však iba HZDS, je naozaj pozoruhodné, ako ľahko uzatvárajú politici vzájomné dohody o spolupráci politických strán na regionálnej úrovni, hoci na úrovni celoslovenskej by podobné dohody boli abnormálne a nemožné.

Totiž aj napriek bujnej fantázii je takmer nepredstaviteľné uzatvorenie predvolebnej koalície napríklad strán Mikuláša Dzurindu a Vladimíra Mečiara. Na regionálnej úrovni si to predstavovať netreba - je to realita. Rovnako na celoslovenskej úrovni niet takej strany, ktorá by neodmietala spoluprácu s komunistami - na regionálnej úrovni to však neplatí. A taktiež sa žiadna tzv. demokratická strana nerozpakuje uzatvárať predvolebné koalície ani s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou. Hoci na celoslovenskej úrovni sa takéto strany od nej aj od jej predstaviteľov rázne dištancujú.

Uzatváranie čudných regionálnych koalícií naprieč celým politickým spektrom odôvodňujú predstavitelia jednotlivých politických strán hlavne tým, že vytváranie regionálnych koalícii je v kompetencii regionálnych straníckych štruktúr. Inými slovami, umývajú si nad nimi ruky. Ich pragmatizmus jednoducho velí, že kvôli politickému úspechu sa treba spojiť s hocikým. Nikomu z nich neprekáža, že politické programy, zámery, plány či predstavy sú diametrálne odlišné od politických programov aj skutkov strán, s ktorými uzatvárajú predvolebné koalície a dohody o spolupráci.

A tak kým celoslovenskú vládnu štvorku tvoria SDKÚ, SMK, KDH a ANO a v opozícii sú HZDS, Smer a KSS, na regionálnej úrovni nie je ničím zvláštnym, keď koalícia SDKÚ, HZDS a KSS stojí proti koalícii KDH, SMER a SNS. Preložené do ľudskej reči, keď koalícia kresťanských liberálov, národno-pravicových socialistov a komunistov stojí proti koalícii kresťanských konzervatívcov, sociálnych demokratov a nacionalistov.

Ako takéto volebné koalície dokážu osloviť či odradiť voličov si zatiaľ nikto netrúfa ani odhadnúť. Výsledky prieskumov verejnej mienky o možnej účasti voličov na regionálnych voľbách nie sú ešte známe a porovnať výsledky volieb z hľadiska účasti bude možné až po nich. Pred piatimi rokmi prišlo voliť podobné koalície iba 26 percent všetkých voličov. Teraz to však budú mať o čosi ťažšie - na jeseň totiž aj na Slovensko zavítajú viaceré reality show ako sú Big Brother, SuperStar či Vyvolení. A tak nevedno, ktorú z nich voliči napokon uprednostnia. Tú najväčšiu a zároveň najdrahšiu reality show totiž predvádzajú v krajine politické strany a politici. Také predvolebné zoskupenia a koalície, ktoré voličom ponúkajú politické strany v najbližších voľbách, sa totiž nedajú ani vymyslieť. Dajú sa iba politicky dohodnúť.