Slovenská minulosť

Nie však dokonale a tak je dnes síce možné povedať, že štátna bezpečnosť Vladimíra Mečiara v záznamoch evidovala, ale vzhľadom na chýbajúci spis nevedno, či bol Mečiar sledovanou osobou alebo vedomým spolupracovníkom ŠtB a ak áno, v ktorej kategórii bol vedený. Isté je meno, dátum narodenia, číslo pod ktorým bol vedený a jeho krycie meno - Doktor.

K vytrhnutiu celkom deviatich stránok z bratislavských protokolov prišlo v období pred voľbami v roku 1990. Týkali sa obdobia od 5. do 18. novembra 1976 a 8. až 14. marca 1985. Okrem ich straty však bolo v decembri 1989 aj veľa tzv. živých zväzkov skartovaných. Príkaz na ich skartáciu dal vtedajší prvý námestník ministerstva vnútra Alojz Lorenc.

Prirodzene, zverejnenie zväzkov bývalej štátnej bezpečnosti sa nedotklo iba Vladimíra Mečiara. Už prvý menoslov - pretože prebúrať sa niekoľkotisícovým zoznamom mien je časovo náročné - však poukázal na viacero zaujímavých mien. Presnejšie ľudí, ktorí pôsobia v súčasnosti buď vo verejných funkciách alebo sú tzv. celebritami. Zatiaľ boli zverejnené mená troch bývalých agentov štátnej bezpečnosti a súčasných poslancov parlamentu - Banáša z premiérovej SDKÚ, Muňka z Ficovho SMERu a Fajnora z komunistickej strany. Ako agent bol vedený aj bývalý poslanec Strany maďarskej koalície, ktorý však bol minulý rok zvolený za poslanca Európskeho parlamentu a v slovenskom parlamente preto ďalej nepôsobí.

Ako agenti štátnej bezpečnosti boli vedení napríklad známy hokejista Dárius Rusnák, ktorý dnes pracuje v kancelárii prezidenta, Jozef Markuš, šéf Matice slovenskej či Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Vo funkcii agenta pôsobil aj Claude Baláž, ktorý dnes pracuje vo funkcii splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov. Herec Štefan Kvietik je zase v záznamoch vedený ako držiteľ konšpiračného bytu.

Zverejnenie zväzkov zo západoslovenského kraja sa opäť dotklo aj viacerých akademických funkcionárov, pôsobiacich na rôznych univerzitách. Napokon, ako agent bol vedený aj súčasný predseda rektorskej konferencie Juraj Sinay. Azda najviac sa však dotklo cirkevných hodnostárov - ako agent štátnej bezpečnosti bol vedený arcibiskup Ján Sokol, generálny biskup evanjelickej cirkvi Július Filo či biskup tejto cirkvi Ivan Osuský.

Bývalí agenti ŠtB majú okrem spoločnej minulosti spoločnú aj súčasnosť - oficiálne totiž popierajú, že so štátnou bezpečnosťou spolupracovali. Azda najradikálnejší krok urobila Strana maďarskej koalície - europoslanec a zástupca predsedu strany Bugára, už spomínaný Árpád Duka-Zólyomi, už dnes zástupcom predsedu nie je. A azda najnevhodnejší spôsob zvolila SDKÚ premiéra Dzurindu, ktorá oznámila, že sa zväzkami bývalej štátnej bezpečnosti a osobami, ktoré s ňou spolupracovali nebude vôbec zaoberať.

Odhaľovanie minulosti na Slovensku však ešte nie je ani zďaleka ukončené. Okrem spolupracovníkov štátnej bezpečnosti je síce už zverejnený aj menný zoznam príslušníkov ŠtB či vojenskej kontrarozviedky, chýba však ešte zoznam Slovákov evidovaných v pražskej centrále štátnej bezpečnosti. Po jeho zverejnení má prísť na rad odkrývanie ešte hlbšej minulosti - zverejnenie zoznamu arizátorov a arizovaného majetku počas slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945, ako aj zoznam vtedajších spolupracovníkov bezpečnostných zložiek. Tým by mali byť tajomstvá minulosti krajiny definitívne odhalené. Zdá sa však, že na Slovensku bude oveľa ťažšie sa s minulosťou vysporiadať, ako ju iba odhaliť.