Prvních sto dnů

Je to síce čudný zvyk, ale aj taký sa počíta. Pôvodným zámerom jeho zavedenia totiž bolo, že prvých sto dní od uchopenia moci vládou je akýmsi jej zábehom. Teda, že opozícia bude jej kroky ticho tolerovať, a nie hlasno kritizovať. Hoci tomu už dnes tak vôbec nie je a súčasná opozícia kritizovala vládu už pred jej vymenovaním, zvyk zostal. A tak pri príležitosti prvých sto dní vlády má táto ďalšiu oficiálnu príležitosť sa pochváliť a opozícia ju kritizovať. Zvyk je zvyk.

Nová vládna koalícia na Slovensku je so svojou činnosťou za toto obdobie, prirodzene, spokojná. Predstavila už aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, v ktorom je naplánovaný deficit na 2,9 percenta, čo spĺňa požiadavky na plánované zavedenie eura v roku 2009. Stihla urobiť aj niekoľko krokov, ktoré sa obyvateľom zapáčili - dôchodcom pridelila tzv. vianočný dôchodok, zvýšila minimálnu mzdu, zaviedla príspevok na prvé narodené dieťa, zrušila platby u lekára a v nemocniciach. A tak ďalej a tak podobne. Povedané jednou vetou - prvých sto dní sa vláda v sociálnej oblasti správala naozaj rozšafne.

V ekonomickej oblasti je jej výhodou, že slovenská ekonomika je skutočne dobre naštartovaná a že peniaze do rozpočtu budú prúdiť vo vyššej miere ako doteraz najmenej ešte dva roky bez toho, aby vláda musela pohnúť prstom. Čo bude potom, zatiaľ nikoho netrápi. Faktom je, že kým po jej vzniku slovenská koruna okamžite padala, k prvým sto dňom dostala vláda nečakaný darček - slovenská koruna bola v ten deň najsilnejšou vo svojej histórii. I keď podľa analytikov stojí za jej posilnením špekulatívny kapitál.

Aj v politickej oblasti vláda za prvých sto dní, či sa to niekomu páči alebo nie, obstála. Koalícia stále drží spolu, jej veľké spory, ktoré má v sebe automaticky zakódované - vďaka účasti Vladimíra Mečiara v koalícii - sú iba na obzore. Strane premiéra Róberta Fica sa podarilo ustáť spory s Maďarskom a zrejme aj vyžehliť niekoľkomesačný spor s eurosocialistami, ktorý, napriek vyhláseniam ich predstaviteľov ako aj porušeniu Charty socialistov, sa končí ústupkami.

To všetko sú dôvody, na základe ktorých predseda vlády Fico pri príležitosti prvých sto dní svojho vládnutia vyhlásil - táto vláda urobila za prvých sto dní viac, ako vláda Mikuláša Dzurindu za osem rokov.

Opozičné strany, vidia veci, samozrejme, úplne inak, ako vládna koalícia. Podľa bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu bolo prvých sto dní novej vlády obdobím veľmi silných rečí, ale slabých skutkov. Je to síce zvláštne, ale Dzurinda pritom hlavne vyčíta Ficovi, že neplní svoje predvolebné sľuby. Konkrétne, že nestiahol slovenskú vojenskú jednotku z Iraku, že nezaviedol zníženú sadzbu DPH na potraviny a energie a nezvýšil sadzby pre banky a finančný sektor. Dzurinda dokonca kritizuje Fica za to, že neurobil žiadne razantné zmeny v naštartovaných reformách, hoci ich pred voľbami sľuboval. Podobne, teda najmä za to, že Róbert Fico neplní predvolebné sľuby, ho pri príležitosti prvých sto dní vlády kritizujú aj dve ďalšie opozičné strany - Strana Maďarskej Koalície a kresťanskí demokrati.

Paradoxne, práve uvedená kritika opozície je azda najväčšou politickou výhrou Róberta Fica za prvých sto dní jeho vlády. Opozícia totiž v podstate neexistuje, existujú iba tri opozičné strany, ktoré k sebe ani po sto dňoch nenašli spoločnú cestu. Neexistuje teda ani žiadna zmysluplná politická alternatíva voči Ficovej vláde, keďže každá z troch opozičných strán sa hrá na vlastnom politickom pieskovisku. A to sa potom premiérovi Ficovi naozaj dobre vládne, keď ani po sto dňoch nedokázala jeho vláde opozícia hodiť tváre rukavicu. A bude sa mu zrejme ešte lepšie po komunálnych voľbách, či preobsadení Ústavného súdu - kruh sa potom uzatvorí. Opozičné strany totiž ako keby ani nechceli vidieť slučku, ktorá spúšťa slovenskú spoločnosť opäť do hlbokej priepasti, hoci za súhlasu ľudí, keďže preferencie koalície sú utešené a jej predstavitelia populárni. Tak, ako je rozdiel medzi popularitou a populizmom aj ja mám dôvod si myslieť, že v krajine vzniká akási politická mafia - spoločenstvo ľudí, ktorí chcú ovládnuť krajinu od západu na východ aj od severu na juh. To je však už iná téma. Čo sa týka tej dnešnej, možno na záver iba konštatovať, že vo všeobecnosti platí - za prvých sto dní, sa toho veľa pokaziť nedá. Dôležitejšie sú tie ďalšie.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .