Prvé kolo

Hneď v úvode treba povedať, že voľby hlavy štátu budú v evidentnom rozpore s Ústavou, zároveň však poznamenať, že na Slovensku to nič neznamená. A už vôbec to nedokáže nejakým spôsobom ovplyvniť výsledky volieb. Zákon o spôsobe voľby prezidenta totiž určuje voličom splnenie aj takej podmienky, ktorú Ústava neurčuje.

Podľa nej majú právo voliť prezidenta občania, ktorí majú právo voliť poslancov parlamentu. Zákon o spôsobe voľby prezidenta pridáva k tejto jedinej ústavnej podmienke ďalšiu - musia sa zdržiavať v deň voľby na území republiky. Právny aj praktický rozdiel je v tom, že pri voľbách do parlamentu môžu občania - Slováci žijúci alebo nachádzajúci sa v čase volieb v zahraničí - využiť aj právo voľby poštou z cudziny, pri voľbe hlavy štátu im to zákon, na rozdiel od Ústavy neumožňuje. Je to možno iba malý detail, rozpor s Ústavou je však taký veľký, že sa nedá prehliadnuť. A prostredie či ovzdušie volieb prezidenta tým zostáva v krajine poznačené ešte pred samotnými voľbami.

O funkciu hlavy štátu sa uchádza spolu sedem kandidátov. Mená piatich z nich nie sú dôležité, pretože znamenajú iba málo a do volieb prakticky ani nezasiahnu. Zúčastnia sa ich, ale to je aj všetko. Výnimkou medzi nimi, z hľadiska mena, ktoré je všeobecne známe je František Mikloško - prvý predseda slovenského demokraticky zvoleného parlamentu v roku 1990. Jeho šanca posadiť sa do prezidentského kresla je však už rovnaká ako u ďalších štyroch kandidátov - teda žiadna.

V súťaži o kreslo hlavy štátu existujú totiž už dlhodobo iba dvaja kandidáti - poslankyňa parlamentu Iveta Radičová a súčasný prezident Ivan Gašparovič. Vyplýva to z viacerých prieskumov verejnej mienky, pričom ich náskok pred ostatných kandidátmi je dvojciferný - nepočíta sa v percentách, ale v desiatkach percent.

Dané je to iba jednou okolnosťou - tak Iveta Radičová ako aj Ivan Gašparovič totiž reprezentujú relevantné politické sily v krajine - Radičová je kandidátkou opozície a Gašparovič dvoch strán vládnej trojkoalície. Tým je povedané všetko a veľa - v tomto prípade to, že aj keď je prezident volený priamo voličmi aj tak ide prakticky o pokračovanie politického zápasu medzi vládnou koalíciou a opozíciou a žiadny iný kandidát nemá šancu. Výhody priamej voľby v porovnaní s voľbou v parlamente sú dva - prvou je, že prezident musí byť najneskôr v druhom kole zvolený. Druhou, že politický zápas o túto funkciu sa hrá dlho pred voľbami, ale už nie počas nich.

Rozloženiu politických síl a postaveniu kandidátov zodpovedala aj volebná kampaň. Povedané tromi slovami - nuda, nuda, nuda. Samozrejme, za to nemôžu iba kandidáti, ale hlavne médiá - uskutočnili sa iba dve diskusie, v ktorých sa kandidáti stretli zoči-voči, ale aj tie boli skôr nudné, ako záživné, keďže moderátori nedokázali alebo nechceli kandidátov vytiahnuť z ich ulít. Výnimkou bol opäť František Mikloško, ktorý vmietol Ivanovi Gašparovičovi rovno do tváre jeho minulosť - časy, kedy bol Gašparovič druhým mužom Mečiarovho HZDS a predsedom parlamentu, ktorý pod jeho vedením porušoval Ústavu aj medzinárodné záväzky krajiny ako na bežiacom páse.

Ak sa nič neočakávané nestane, do druhého kola volieb by mali postúpiť v poradí kandidáti Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Mám dôvod si myslieť, že je to tak dobre - jeden aj druhý najviac zosobňujú momentálnu náladu a stav spoločnosti na Slovensku.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .