Predčasné parlamentné voľby na Slovensku
Voľby sa budú konať podľa úplne nových pravidiel. Hneď prvou novinkou a zároveň aj podmienkou, ktorú museli politické strany splniť, bolo zaplatiť volebnú kauciu v sume 500 tisíc korún. Ak by ju nezaplatili, ich kandidátne listiny by volebná komisia nemohla zaregistrovať, teda volieb by sa ani nemohli zúčastniť.
Je už známe, že túto podmienku splnili všetky politické strany, ktoré sa chcú uchádzať o priazeň voličov v tohoročných voľbách. Či sa aj budú, teda či je počet strán už definitívny, o tom rozhodne už volebná komisia po preskúmaní kandidátnych listín. Nie každá strana, ktorá chce, sa totiž volieb zúčastniť aj môže. Napríklad, v predchádzajúcich parlamentných voľbách volebná komisia kvôli nedostatkom v kandidátnych listinách nepustila do volieb tri politické strany. Voči rozhodnutiu komisie sa strany alebo jednotliví kandidáti môžu odvolať na Najvyšší súd, ktorý o ich zaregistrovaní alebo nezaregistrovaní rozhodne s definitívnou platnosťou.
Napriek tomu, že kaucia vo výške pol milióna slovenských korún sa zdá byť vysoká - jej možný rozpor s Ústavou ponechám bokom - systém je nastavený veľmi lákavo aj pre marginálne strany, ktoré sami neveria, že by vo voľbách mohli byť z politického hľadiska úspešné. Teda prekročiť stanovený 5 percentný voličský prah, dostať sa do parlamentu a prípadne aj do vládnej koalície. Skúšajú iba urobiť z volieb biznis. Podľa systému sa volebná kaucia politickým stranám vráti, keď získajú najmenej 2 percentá voličských hlasov. Ak však dosiahnu najmenej 3 percentá hlasov, nedostanú sa síce do parlamentu, ale už je to pre ne dobrý obchod. Podľa zákona totiž takéto strany dostanú zo štátneho rozpočtu aj príspevok na činnosť, aj príspevok za voličské hlasy. Nie malý. Napríklad strana, ktorá by dosiahla 4 percentnú podporu voličov, teda nedostala by sa do parlamentu, by získala zo štátneho rozpočtu za štyri roky zhruba 40 miliónov korún. A to sa naozaj oplatí. Aspoň skúsiť, veď investovať pol milióna korún s možnosťou získať za ne niekoľko desiatok miliónov, je tzv. prijateľné podnikateľské riziko. Samozrejme, najlepšie je, keď politická strana prekročí aj 5 percentný parlamentný prah, pretože tak získa navyše aj ďalšie milióny korún - každý rok v priemere pol milióna na jeden poslanecký mandát.
Súčasné parlamentné strany kandidujú všetky. Z mimoparlamentných strán, ktoré sa budú uchádzať o priazeň voličov sú to hlavne nacionalistická Slovenská národná strana, ktorá sa v predchádzajúcich voľbách nedostala do parlamentu iba kvôli tomu, že sa pred nimi rozdelila na dve strany. Ďalej je to strana prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa iba nedávno stal jej čestným predsedom - HZD. Strana tiež vznikla odchodom niekoľkých ľudí z Mečiarovho HZDS krátko pred voľbami v roku 2002. Kandiduje Slobodné fórum, ktoré založili osoby, ktoré pred tromi rokmi opustili Dzurindovu SDKÚ, ale aj Združenie robotníkov Slovenska, ktoré bolo súčasťou Mečiarovej vládnej koalície v rokoch 1994 - 1998.
Viaceré politické sily opäť vsadili na kandidátkach na známe tváre. Buď známych trénerov, akým je napríklad Jozef Adamec alebo špičkový futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ. Kandidujú tiež viacerí novinári a hlásatelia správ či herec Martin Ťapák. Ale aj Marián Kotleba, ktorého stranu nedávno zrušil Najvyšší súd, pretože jej program bol v rozpore s Ústavou - kandiduje v čele strany s iným názvom. Do poslednej chvíle nebolo známe, koho sa podarí prilákať Vladimírovi Mečiarovi - hovorilo sa hlavne o lídrovi skupiny Elán Jožovi Rážovi, ktorý sa už dlho netají svojimi sympatiami k Mečiarovmu HZDS a rovnako o trénerovi slovenských hokejistov Františkovi Hossovi. Žiadna z populárnych tvári sa však napokon na kandidátke HZDS neobjavila, čo Vladimír Mečiar vysvetlil svojim typickým spôsobom - vraj viacerí kandidovať chceli, ale volebná komisia nechcela uznať ich podpis v elektronickej forme a keďže boli v zahraničí, nemohli kandidátku osobne podpísať.
Do volieb zostávajú síce tri mesiace, ale dve veci možno konštatovať už teraz. Prvú s veľkou pravdepodobnosťou, druhú s istotou. Tou prvou je, že to bude prvý raz od roku 1990, kedy voľby zrejme nevyhrá Vladimír Mečiar a jeho HZDS. Tou druhou, že krajinu čaká koaličná vláda, na ktorú sa zdá byť vzhľadom na politické prostredie odsúdená. Výsledky volieb ukážu to, s akým zafarbením. Možnosti sú tri. Mám dôvod si myslieť, že najlepším by bola vláda s politickým zafarbením pravicovým, horšia s ľavicovým a najhoršia s obojakým.
Nejposlouchanější
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Vždycky jsem si přál ocitnout se v románu Julese Verna. Teď se mi to splnilo.
Václav Žmolík, moderátor

Tajuplný ostrov
Lincolnův ostrov nikdo nikdy na mapě nenašel, a přece ho znají lidé na celém světě. Už déle než sto třicet let na něm prožívají dobrodružství s pěticí trosečníků, kteří na něm našli útočiště, a hlavně nejedno tajemství.