Ponížený Vladimír Mečiar

Hoci Vladimír Mečiar prehral už viacero politických zápasov - napríklad dva razy bol odvolaný parlamentom z funkcie predsedu vlády - ani v jednom z nich nedostal také politické zaucho, ako teraz od Roberta Fica. Napriek nevôli Vladimíra Mečiara a samozrejme aj jeho HZDS, nechal Robert Fico odvolať z funkcie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu nominovaného týmto hnutím, ktorý je zároveň jeho podpredsedom. Vladimír Mečiar síce najskôr reagoval vyhrážkou, že v takom prípade podá HZDS návrh na odvolanie predsedu vlády, nič také však nehrozí.

To sa ukázalo aj v utorok pri odvolávaní predsedu parlamentu Pavla Pašku, nominanta strany SMER premiéra Fica. Návrh na jeho odvolanie podala opozícia a to z dôvodu, že sa pokúsil sfalšovať zákon. Dal totiž pokyn pracovníkom parlamentu, aby do jeho znenia nezapracovali pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne Radičovej, ktorý však parlament hlasovaním riadne schválil. Opozičným poslancom sa síce predsedu parlamentu nepodarilo odvolať, ale proti ich návrhu hlasovali iba traja koaliční poslanci. Ostatní sa hlasovania buď nezúčastnili alebo sa ho zdržali alebo neodovzdali hlasovacie lístky. Tak či onak, z politického hľadiska je dôležité to, že predsedovi parlamentu hlasovaním dôveru vôbec nepotvrdili.

Hrozby HZDS o možnom odvolaní predsedu parlamentu sa tak nesplnili a nesplní sa ani hrozba podania návrhu na odvolanie predsedu vlády. Vladimír Mečiar aj jeho HZDS jednoducho zápas s premiérom Ficom úplne prehrali a vo vládnej koalícii sú iba z jeho milosti. Aj keď premiér Fico išiel úplne na doraz a hrozil aj rozpadom koalície, keby sa Vladimír Mečiar rozhodol ísť vlastnou cestou. Ficovi sa dokonca podarilo vniesť aj rozkol do radov HZDS - azda po prvý raz sa v ňom neuplatnila vôľa Vladimíra Mečiara, ale kohosi úplne iného, navyše, vôbec nie z radov HZDS. Robert Fico totiž verejne a opakovane vyzýval Mečiarových spolustraníkov aj voličov, aby kvôli odvolaniu ich ministra neodchádzali z vládnej koalície a postavili sa proti názoru Vladimíra Mečiara. A tak sa aj stalo - hoci Mečiar bol za odchod z vládnej koalície, hnutie rozhodlo naopak a Mečiarovi nezostalo nič iné, ako sa tomu prispôsobiť. Inak by ho porazil nielen Robert Fico, ale aj vlastní ľudia aj jeho HZDS.

Akousi malou náplasťou, ktorá zmierňuje politické poníženie Vladimíra Mečiara je skutočnosť, že predseda vlády aj prezident akceptovali jeho návrh na nového ministra pôdohospodárstva, ktorým sa stala ústredná tajomníčka HZDS Zdenka Kramplová. Ide o jeho dlhoročnú blízku spolupracovníčku, už iba jednu z mála, ktorej môže úplne dôverovať. V rokoch 1992 až 1994 bola Kramplová poradkyňou Vladimíra Mečiara na Úrade vlády, neskôr sa stala jeho šéfkou a ešte neskôr vedúcou Úradu Ministerstva zahraničných vecí. Krátko pred voľbami v roku 1998 sa stala ministerkou zahraničných vecí a po nich bola mesiac veľvyslankyňou v Kanade. Toľko trvalo Dzurindovej vláde, kým ju z funkcie odvolala. Kramplová však odmietla veľvyslanectvo opustiť a z Kanady sa vrátiť domov. Urobila tak až po niekoľkých týždňoch. V oficiálnom životopise Kramplovej sa píše, že po návrate na Slovensko bola podnikateľkou, treba však dodať, že sa angažovala v oblasti tzv. pyramídových hier.

Politické zaucho ktoré Vladimír Mečiar utŕžil od premiéra Fica bolo nielen silné, ale aj hlasné. Až čas ukáže, či Vladimír Mečiar bude mať ešte vôbec snahu úder vrátiť alebo sa rozhodne ešte viac zužitkovať posledné roky, kedy je vo vládnej koalícii. Mám dôvod si myslieť, že v princípe už dnes môže byť veľmi spokojný - pozemky vo Vysokých Tatrách v udávanej hodnote jeden a pol miliardy korún, za prevod ktorých bol jeho minister pôdohospodárstva odvolaný z funkcie, dnes patria jemu blízkym ľuďom, pričom nemožno vylúčiť, že o pár rokov už budú patriť keď nie osobne Vladimírovi Mečiarovi, tak aspoň jeho potomkom. A ako sa vraví - to je jednoducho skvelé, to sa oplatí!

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .
Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .