Politická kultúra

Politická situácia je však momentálne v krajine mimoriadne "hustá", keďže parlament sa bude už o päť dní zaoberať návrhom na odvolanie ministra školstva Martina Fronca. A potom má prísť na rad aj návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Dzurindovi. V oboch prípadoch potrebuje získať opozícia podporu najmenej 76 poslancov a čo sa týka návrhu na odvolanie ministra školstva, súhlas s jeho odvolaním už verejne vyslovilo viac ako 70 poslancov. Taká veľká šanca na odvolanie člena Dzurindovej vlády v krajine doteraz nebola. Naviac, Róbert Fico tentoraz prišiel s novou a účinnou politickou i mediálnou stratégiou. Niet jediného dňa, kedy by neprezentoval výsledky svojich rokovaní s tzv. nezávislými poslancami, ktorí mu rad-radom odobrujú návrh odvolať ministra školstva a verejne mu k tomu sľubujú podporu svojich hlasov.

A čim viac hlasov získava na odvolanie ministra, tým viac stúpa nervozita vo vládnej koalícii i samotného predsedu vlády. Ani jemu totiž nemôže byť ľahostajné, keď mu parlament odvolá hociktorého člena vlády, za ktorým stále pevne stojí. Naviac, keď kresťanskí demokrati, ktorí ministra školstva nominovali, sa otvorene vyhrážajú, že v prípade, keď bude z funkcie ich zástupca odvolaný, vyvodia z toho dôsledky. A Dzurindovi v tejto súvislosti pripomínajú, že to bol odchod poslancov z jeho strany, ktorý zapríčinil, že z väčšinovej vlády sa stala vláda menšinová. Z SDKÚ totiž odišlo na protest proti Dzurindovým praktikám naraz až 7 poslancov.

Hlavným dôvodom, prečo mimoriadnym tempom stúpla nervozita premiéra Dzurindu je nielen narastajúci počet poslancov ochotných hlasovať za pád ministra školstva, ale aj ďalší verbálny útok Róberta Fica priamo na Dzurindu a jeho stranu. Fico ho naplánoval časovo presne a trafil pritom priamo do čierneho. Predseda vlády totiž dodnes nedokázal vysvetliť, kto prevzal za jeho stranu dlh vo výške 22 miliónov korún. SDKÚ túto informáciu uviedla pred niekoľkými mesiacmi vo výročnej správe o hospodárení politických strán, ale ani na opakované žiadosti nevysvetlila, kto a za čo jej v podstate daroval 22 miliónov korún. Ak totiž niekto stranu zbavil tohto dlhu, je to tak, ako keby jej tieto milióny daroval. A na základnú otázku, prečo to niekto urobil, premiér Dzurinda stále odmieta odpovedať.

Nepovedal to ani teraz, ale rozhodol sa informovať o tom, že ho navštívil podpredseda Smeru, ktorý mu vraj medzi štyrmi očami ponúkal okamžitú spoluprácu, chcel vedieť, či by mu prekážalo, keby boli jeho dvaja ministri v parlamente odvolaní a podobne. Dzurinda ponuku na spoluprácu odmietol, už však nevysvetlil, prečo o nej neinformoval po stretnutí, ale až po niekoľkých dňoch.

Na Dzurindovo vyjadrenie o ponuke na spoluprácu hneď zareagoval aj dotknutý podpredseda Smeru. Rovno a verejne vyhlásil, že predseda vlády klame. A ďalší podpredseda Smeru vo večernej televíznej debate konštatoval, že premiér už klame permanentne.

A takéto verejné a vážne prednesené vyhlásenia na Slovensku odzneli naposledy v časoch, kedy bol rovnako za klamára politikmi označovaný premiér Mečiar. Mimochodom, ten rovnako ako Dzurinda dodnes nepreukázal, odkiaľ vzal peniaze na svoju honosnú vilu v hodnote zhruba 40 miliónov korún. Iba tvrdí, že uvedenú sumu si požičal.

Bičovanie verejnosti ostrými vyhláseniami politikov zrejme ustane až po hlasovaní o odvolaní ministra školstva. Pre krajinu je potom prirodzené, že bez akéhokoľvek povšimnutia a v úplnej tichosti z funkcie ministra kultúry odchádza Rudolf Chmel. Ale možno je to tiež preto, že veľa ľudí ani nezbadalo, že v nej bol. Tak či onak, o kultúru krajiny a jej politikov sa už iba málokto zaujíma a takmer nikto nestará. Je to vidieť.