Odpočutá korupcia

Druhý návrh predložili komunisti a podľa neho sa predčasné voľby mali konať o 4 mesiace. Pre úplnosť, riadny termín pre parlamentné voľby je o 10 mesiacov.

Podľa zákona o rokovacom poriadku parlamentu, ak návrh zákona nebol schválený, ďalší návrh v rovnakej veci - teda o predčasných voľbách - možno podať až po uplynutí 6 mesiacov. To znamená, že najskorší možný termín je leto budúceho roka. Keďže parlamentné voľby budú na jeseň 2006, prípadný návrh takéhoto zákona by už bol bezpredmetný.

Voľby by sa totiž vzhľadom na zákonom určené termíny akými sú podanie kandidátnych listín, vytvorenie volebných komisií a podobne, už beztak nemohli konať skôr, teda predčasne. Existuje síce ešte možnosť vyvolať predčasné voľby napríklad pádom vlády a neschválením programového vyhlásenia novej vlády, to však momentálne - a zdá sa, že aj reálne - nehrozí.

O predčasných voľbách sa začalo hovoriť pred niekoľkými týždňami, kedy sa opozícii a nezávislým poslancom podarilo na týždeň zablokovať rokovanie parlamentu. Zákonodarný zbor nebol uznášaniaschopný, takže ani nemohol začať rokovanie. S návrhom na predčasné voľby vtedy prišiel predseda koaličnej strany Béla Bugár a jeho krok podporila aj ďalšia vládna strana - kresťanskí demokrati. Premiér Dzurinda však po týždni dokázal vyriešiť nepríjemnú situáciu a parlament začal opäť rokovať. Čo okrem iného znamenalo aj to, že SMK a KDH od presadzovania predčasných volieb upustili. A tak sa ich chytila opozícia, ktorá pripravila hneď dva návrhy na konanie predčasných volieb. Ich cesta v parlamente však skončila už v prvom čítaní.

O tom, akými dôvodmi dokázal Dzurinda a spol. presvedčiť nezávislých poslancov a spojazdniť parlament si možno veľa domýšľať, ale menej ako málo aj dokázať. Opozičné strany i poslanci v tom majú jasno - je to korupcia a klientelizmus. Vládne strany tieto tvrdenia síce stále odmietajú, ale možno konštatovať, že ich argumenty sú čím viac tým ďalej slabšie. Ak to totiž zrátame, iba nedávno odstúpil minister práce a sociálnych vecí, nominovaný do tejto funkcie Dzurindovou stranou, keďže aj on, aj jeho brat sa uchádzali a dostali peniaze na podporu podnikania z európskych fondov. Pred dvomi týždňami ohlásil demisiu štátny tajomník nominovaný kresťanskými demokratmi, tiež kvôli eurodotáciám pre vlastný podnik. A zakrátko bude v parlamente ležať návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Simona nominovaného do funkcie SMK, kvôli rovnakej záležitosti - pre svoju firmu vybavil eurodotácie a to v komisii, ktorú pred tým sám zostavil a vymenoval. S najčerstvejšou správou o kupovaní nezávislých poslancov prišiel aktuálne exminister hospodárstva a predseda ešte nedávno koaličnej strany ANO Pavol Rusko. Oznámil, že má dôkazy o tom, že minimálne jedna poslankyňa parlamentu bola korumpovaná - ide o jeho bývalú stranícku kolegyňu Ivetu Henzélyovú. Podľa Ruska mu minulý mesiac, kedy ešte bola jeho prívrženkyňou, povedala, že pred schôdzou parlamentu boli za ňou ľudia, ktorí jej ponúkli peniaze na rekonštrukciu domu alebo inú pomoc za to, aby hlasovaním podporovala vládu Mikuláša Dzurindu.

Toto vyhlásenie dotknutá poslankyňa označila za nezmysel. Pavol Rusko však následne zverejnil nahrávku tohto rozhovoru skrytou kamerou. A v ňom mu poslankyňa naozaj hovorí, že "boli za mnou, a že mi urobia dom a sľubovali hory-doly". Zároveň uviedla, že peniaze by v živote nezobrala, ale že využila inú formu pomoci - spoluprácu na istom projekte. Po zverejnení nahrávky poslankyňa už nehovorí, že ide o nezmysel, ale tvrdí, že si na to nepamätá.

Samozrejme, z trestného hľadiska táto nahrávka nič neznamená, pretože ju v konaní nemožno použiť. Bola totiž nahrávaná nezákonným spôsobom. Z politického hľadiska však ide o prvý "počuteľný" dôkaz, že poslanci sú naozaj pri hlasovaní ovplyvňovaní a že nehlasujú výlučne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ale aj z iných dôvodov. A, samozrejme, o to, že pani poslankyňa verejne klamala. Nie je toho vôbec málo. Každé iné vysvetlenie, a tých bude nepochybne každým dňom pribúdať, bude už iba hra obyčajná o slovíčka.