O zneužitelnosti informací

Ak by totiž slovenský parlament schválil novely zákonov o elektronických komunikáciách a o tajnej službe, Vojenskom obrannom spravodajstve a Vojenskej spravodajskej službe tak, ako sú navrhnuté, z krajiny pod Tatrami by sa stal razom totalitný, policajný štát.

V návrhoch noviel je totiž aj to, čo smernica únie vôbec nepožaduje. Príspevkom Slovenska v boji proti terorizmu tak bude navyše oficiálne špicľovanie ľudí v krajine, nárast korupcie, vydierania a zneužívania informácií. Inými slovami, tajné služby majú dostať zákonom také právomoci, o ktorých sa nesnívalo ani legendárnemu Berijovi.

Posúďte sami - podľa paragrafu 36 návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe majú inštitúcie, ktoré vedú akékoľvek záznamy o občanoch - teda rôzne registre, operátori, poskytovatelia internetových služieb a podobne - povinnosť "bezodplatne spravodajskej službe na plnenie úloh podľa tohto zákona umožniť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k informáciám a osobným údajom, ktoré príslušný informačný systém obsahuje". Preložené do ľudskej reči to znamená, že spravodajské služby budú môcť kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek nepretržite sledovať. Budú vedieť s kým monitorovaná osoba telefonovala, ako dlho, na ktorých internetových Stránkach a čo prehliadala, kde sa práve nachádzala a kam odišla. A tak ďalej a tak podobne, pre úplnosť možností tajnej služby si stačí pripomenúť text románu Georgea Orwella Veľký brat. Fikcia z roku 1984 sa má stať v malebnej krajinke pod Tatrami od roku 2007 realitou.

Samozrejme, uvedené možnosti majú policajti i agenti tajných služieb už dnes. Dôležité však je to, že monitorovať osoby môžu až po predchádzajúcom súhlase súdu, pričom súd je povinný aj skúmať, dokedy je monitorovanie potrebné a môže sledovanie osoby kedykoľvek zrušiť. So súdmi sa však v návrhu noviel zákonov v tejto súvislosti už vôbec nepočíta - nahradiť súd má "štatutár rezortu alebo ním poverená osoba". Na jednej strane tak sudcom odpadnú pohotovostné služby, na strane druhej silové zložky štátu budú môcť sledovať toho, koho sami chcú a to kedykoľvek a akokoľvek dlho. Aj bez príčiny, trebárs len preto, že agent v službe chce vedieť, čo robí jeho manželka, keď je v práci. A to je ten lepší príklad, agenta totiž môže napadnúť si v práci aj privyrábať - záujemcov o informácie kto s kým, kde a ako dlho je nespočetne.

O schopnostiach slovenskej tajnej služby udržať informácie takpovediac vo vlastnej kuchyni totiž možno oprávnene pochybovať. Pred dvomi týždňami sa na internete objavil celý zoznam ich telefónnych čísel - pekne rad za radom aj s údajom, že čísla patria tajnej službe. Pred časom sa zase ktosi nabúral a zverejnil informácie zo systému Národného bezpečnostného úradu, ktorý mal skutočne zvláštne zabezpečovacie heslo - nbu123. O profesionalite bezpečnostného úradu svedčí to, že o niekoľko týždňov neskôr z neho unikli údaje opäť - opäť bolo totiž zabezpečovacie heslo jeho systému nbu123.

Také niečo sa nedá vymyslieť, to sa môže naozaj iba stať. Na to, či zákony v navrhovanom znení slovenský parlament aj schváli, si síce ešte treba počkať, ale poznanie, že v silových zložkách a vo vedení štátu pôsobia osoby, ktoré chcú mať absolútnu moc a pokladajú to za úplne normálne, rozhodne nie je príjemné.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .