Nemiestny vtip
V priebehu piatich dní sa na jednej z pôšt najväčšieho bratislavského sídliska Petržalka dva razy priotrávilo spolu viac ako 60. ľudí. Nešlo pritom o žiadnu opakovanú haváriu plynového potrubia alebo čosi podobného - ľudia boli priotrávení bojovými plynmi: fosgénom a jeho odnožou chlórpikrínom.
V oboch prípadoch ide o tzv. dusivé látky, ktoré sú do zhruba 8. stupňoch Celzia v kvapalnom stave, vo vyšších stupňoch sa premieňajú na plyn. Fosgén patrí k najstarším bojovým plynom, podľa dostupných informácií ho po prvý raz ho použili v roku 1917 Nemci v bitke pri Verdune. To, ako sa obidve látky dostali na bratislavskú poštu, ani po týždni pátrania zatiaľ nikto nevie. A možno sa ani nikdy nedozvie. Existujú iba indície, ktoré hovoria o tom, že bojový plyn mohol byť na poštu prinesený vo forme ampuliek, ktoré kedysi používala armáda na preverovanie funkčnosti plynových masiek. V takej malej koncentrácii, v akej bol na pošte objavený, nemohli fosgén ani chlórpikrín zapríčiniť žiadny kolaps ani smrť ľudí, dokázal ich však dráždiť ku kašľu, spôsobiť problémy s dýchaním a hlavne - a to bolo zrejme aj účelom - obyvateľov hlavného mesta vydesiť.
A to sa aj podarilo. Médiá, prirodzene, o situácii informovali, ministerstvo vnútra, vyšetrovatelia a ďalší kompetentní však o nej mlčali. Čím vznikol priestor aj na rôzne dohady a klebety. Spomínal sa útok neznámych teroristov, ale aj nemiestne žartovanie. Debatu ukončilo rokovanie vlády, ktorú o situácii informoval minister vnútra a podľa ktorého orgány ministerstva, či už ide o políciu, úrad Civilnej ochrany alebo Hasičský zbor konali tak, ako mali konať. Minister vnútra zároveň pripustil, že vyšetrenie prípadu môže skončiť neúspechom a zdôraznil, že hovoriť o teroristickom útoku je zatiaľ prehnané.
S ministrom možno, ale aj nemožno súhlasiť. Možno s ním súhlasiť v tom, že nešlo o teroristický útok a že páchateľa všeobecného ohrozenia polícia asi nenájde. Nemožno s ním však súhlasiť v tom, že všetky zložky konali tak, ako konať mali. Po prvé preto, lebo v takom prípade by sa totiž otrava plynom v tej istej budove nemohla už v priebehu troch dní zopakovať. Po druhé preto, lebo na miesto činu prišla iba jediná sanitka a priotrávení ľudia čakali na dopravu do nemocnice niekoľko hodín.
Hoci v tom čase ešte nebolo známe ani to, čo sa vlastne stalo, teda že išlo o použitie bojového plynu a tobôž výška jeho koncentrácie. Nezvládnuteľnosť situácie napokon potvrdzuje dnes už úsmevná skutočnosť - priotrávili sa totiž nielen ľudia, ktorí boli v tom čase na pošte, ale aj osem policajtov - záchranárov, ktorých privolali na miesto činu. Samozrejme, v tom čase do úsmevu nikomu nebolo. Samozrejmé je, žiaľ, aj to, že postupom času sa bude opakované použitie bojových plynov na pošte zľahčovať. Už dnes napríklad šéf civilnej ochrany tvrdí, že záchranný systém fungoval skvele a bez problémov. Že systém správne určil, že išlo o nebezpečnú látku v malej koncentrácii, že zabezpečil izoláciu ranených a ich prevoz do nemocnice. Systém je jednoducho vynikajúci až stopercentný. Lenže tak tomu vôbec nie je.
Ak by totiž bol systém naozaj skvelý, na miesto činu by prišli chemickí špecialisti v ochranných odevoch a maskách a nie policajti v uniformách a čapiciach. Ak by systém bol funkčný, nemohlo by sa stať, že z neho by bola úplne vynechaná spolupráca štátnych orgánov s orgánmi samosprávy, v tomto prípade Petržalky. A napokon, ak by systém bol dobrý, nemohol by odviezť naraz 50 ľudí s dýchacími ťažkosťami do jednej nemocnice, ale rozviezol by ich do nemocníc viacerých. Systém však taký nebol.
Je pravdepodobné, že použitie bojových plynov na pošte bol iba čísi nemiestny vtip. Nevedno však, prečo nemiestne vtipkujú aj zodpovedné osoby, ktorých úlohou je zabezpečiť ochranu ľudí a eliminovať následky aj podobných žartov. Ak nezvládnu tie, ako asi potom zvládnu situácie myslené a cielené naozaj vážne?
Nejposlouchanější
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Kdo jste vy? Klára, nebo učitel?
Tereza Kostková, moderátorka ČRo Dvojka

Jak Klára obrátila všechno vzhůru nohama
Knížka režiséra a herce Jakuba Nvoty v překladu Terezy Kostkové předkládá malým i velkým čtenářům dialogy malé Kláry a učitele o světě, který se dá vnímat docela jinak, než jak se píše v učebnicích.